Predpoveď počasia hlásila dážď, a tak Jan Ferko z Kysáča odložil plánované poľnohospodárske práce. Napriek tomu sa vybral pozrieť pole, na ktorom už zasial kukuricu. Úzka poľná cesta vedie medzi obrábanými parcelami priamo k – divokej skládke.

Odpad je tu, hneď vedľa jeho poľa, už roky, hovorí Jan. Pôvodne sa vyhadzoval na susedný pozemok, ktorý patrí mestu Nový Sad, no ako množstvo odpadu rástlo, smetisko zaberalo čoraz väčšiu plochu. Teraz sa jedna jeho časť nachádza dokonca aj na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve.

PODPORTE STORYTELLER! Naša redakcia závisí od podpory komunity. Ak veríte v profesionálnu a zodpovednú žurnalistiku, pomôžte nám pokračovať v analyzovaní a publikovaní príbehov, ktoré sa len zriedka dostanú na verejnosť. DARUJTE TU!

Cítiť zápach po horení a vidno aj stopy po požiari. Pomoci niet, hovorí Jan sklamane. Nepomáha ani čistenie, ani podávanie podnetov. Služby nereagujú, a tak pribúda tých, ktorí na toto miesto vozia staré postele, stoličky, oblečenie a všetko, čo už nepotrebujú.

„Táto divoká skládka je odrazom ľudí aj štátu. Pred dvoma rokmi sme my, vlastníci parciel, žalovali Mesto Nový Sad. Všetci sem vyhadzujú odpad, dokonca aj firmy, ktoré súkromne prevážajú odpad. Niet trestania, a ani povedomia ľudí,“ – hovorí Jan.

Vietor roznáša odpad všade navôkol, a tak sa zbieranie papierov a kartónových škatúľ stalo súčasťou poľnohospodárskych prác. Jan obrába pôdu už tridsať rokov. Po otcovi a dedovi zdedil prácu, rovnako ako 50 jutár pôdy, na ktorej väčšinou seje kukuricu a sóju.

„Neberiem si do arendy ďalšiu pôdu. Toto je výmera, ktorú dokážem obrobiť, a v nejakých normálnych štátoch by to stačilo na život jednej rodiny. Žiaľ, nestačí to v podmienkach a v štáte, v ktorom žijeme,“ – dodáva.

Cena sejby rastie, a poľnohospodárske produkty sú čoraz lacnejšie

Jarná sejba ešte stále trvá. Zatiaľ sú poveternostné podmienky priaznivé, pretože bolo dosť dažďa, hoci by porastom prospelo ešte viac vlahy.

O možných výnosoch Jan ani nerozmýšľa. Pokrčí plecami a povie, že to sa nikdy nevie. Kukurica a sója sú plodiny citlivé na sucho. Ak v letných mesiacoch nebude dážď, bude môcť len počítať straty. Tak je to už roky, pretože dlhé suché obdobia sú stálou hrozbou pre poľnohospodárov.

Rovnaké trápenie im spôsobuje aj štát a systém, v ktorom pre tých, čo produkujú potraviny, niet dostatočnej podpory a pomoci, dodáva Ferko.

Je členom Iniciatívy za prežitie poľnohospodárov Srbska a hovorí, že rozpráva v mene všetkých, ktorí trávia dni na poli bez istoty, že zo svojej práce budú môcť žiť.

„Po viac než niekoľkých desaťročiach boja v poľnohospodárstve sme sa dotkli dna. Ďalej už niet kam. Z roka na rok rastú ceny všetkých vstupov, ktoré používame, od umelého hnojiva až po osivo. Ceny materiálov rastú, a ceny našich produktov padajú. Sme jediní výrobcovia, ktorí svoj tovar nepredávajú, ale ho odovzdávajú,“ – zdôrazňuje tento poľnohospodár.

Na začiatku sejby vedia, koľko peňazí musia investovať. Všetko ostatné je neznáme, pretože nemôžu vedieť, aký bude výnos, či a komu predajú úrodu a za akú cenu. Jan hovorí, že doteraz sa mu podarilo predať všetko, čo vyprodukoval, ale za cenu, ktorá má ďaleko od uspokojivej.

„Dostaneme, koľko dostaneme. Stačí to na to, aby sa zaplatilo dôchodkové a zdravotné poistenie a aby sa nejako prežilo. Popri takejto výmere pôdy, ktorú obrábam, musí rodina žiť aj z manželkinej výplaty,“ – zdôrazňuje Jan Ferko.

Už niekoľko rokov nepoužíval umelé hnojivo na prihnojovanie pôdy a porastov. Hovorí, že je príliš drahé a s týmto nákladom by výroba bola úplne nerentabilná. Uvedomuje si, že bez hnojiva môže očakávať len nižší výnos a že, ak bude takto pokračovať, z úrodnej pôdy veľa nezostane.

„My tú pôdu ničíme. Pri takýchto cenách nie sme schopní investovať do zdroja, ktorý máme, hnojiť ju, aby sme vyprodukovali čo najviac. Takto sa pôda mení na sklady, parkoviská pre kamióny a divoké skládky,“ – hovorí Ferko.

Napriek všetkým problémom hovorí, že preňho poľnohospodárstvo nie je iba práca, ale aj láska. Keby si znova vyberal, čomu sa bude venovať, opäť by to bolo spojené s poľnohospodárstvom. Ľutuje, že nemá podmienky na to, aby sa venoval aj živočíšnej výrobe. Hoci práce je vždy dosť, nie je preňho ťažké tráviť dni na poli.

„V poľnohospodárstve musíš mať nos vždy na poli, tam je jeho miesto. Nemôžem byť zamestnaný vo firme osem hodín a potom čakať na voľné dni, aby som išiel na pole,“ – hovorí Jan.

Väčšina poľnohospodárov v Srbsku zdieľa rovnaké trápenie a v každej sezóne čelí novým dilemám a problémom. Kolegom Jan odkazuje, že by mali pozerať širší obraz, a nie iba svoj vlastný záujem. Na poveternostné podmienky možno nemôžu vplývať, ale je niečo, čo sa meniť dá, hovorí.

„Systém. Potrebné je usporiadať systém a zabezpečiť ľuďom normálny život,“ – zdôrazňuje Jan Ferko, kým kráča cestou, ktorá oddeľuje obrábanú pôdu a divokú skládku, pre ktorú systém už roky nemá riešenie.

Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].