I keď je zákonom stanovené, aby národnostné rady vypracovali stratégie na zlepšenie informovania a kultúry, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny mala vypracovanú stratégiu pre informovanie a vzdelávanie, ale nie aj pre kultúru. Slováci sa spoliehajú na stratégie a akčné plány, ktoré sú vypracované v oblasti národnostných menšín a nadväzujú na Kapitolu 23 v rámci predvstupových aktivít Srbska do Európskej únie.

Čo hovorí zákon

V Zákone o národnostných radách národnostných menšín (NRNM) sa uvádza, že národnostná rada je oprávnená určovať stratégiu rozvoja  kultúry  národnostnej menšiny. Tento legislatívny dokument hovorí aj to, že národnostná rada určuje stratégiu rozvoja  informovania  v jazyku národnostnej menšiny, v súlade so stratégiou v oblasti verejného informovania v Srbsku.

V Stratégii rozvoja systému verejného informovania v Republike Srbsko pre obdobie 2020-2025 sa však uvádza, že pozícia národnostných menšín v systéme informovania predstavuje riziko pre dosiahnutie redakčnej nezávislosti pre tie médiá, ktoré rada aj založila. Taktiež je tu problém finančnej udržateľnosti všetkých médií v menšinových jazykoch, a neadekvátne splnenie povinnosti poskytovať informácie v menšinových jazykoch zo strany verejných mediálnych servisov.

V zákone o NRNM sa nespomína stratégia na zlepšenie  vzdelavánia , ktorú Národnostná rada Slovákov mala, na rozdiel od stratégie v oblasti kultúry, ktorá nikdy nebola vypracovaná a stratégia v oblasti informovania, ktorá prestala byť platná pred šiestimi rokmi.

Hoci sa pripravuje Akčný plán pre národnostné menšiny na úrovni republiky,  právnik Veljko Milić  uvádza, že národnostné rady by sa nemali spoliehať na všeobecný plán, pretože sa týmto spôsobom chráni výnimočnosť menšín.

,,Stratégie rozvoja verejného informovania by mali byť v rámcoch, ktoré sú určené stratégiou rozvoja verejného informovania na republikovej úrovni, ale by mali prihliadať aj na špecifickosť a potreby, ktoré národnostná menšina v tejto oblasti má,“ vysvetľuje Milić.

,,V prvom rade si musíme uvedomiť, že existujú tzv. tradičné menšiny, medzi ktoré patrí aj slovenská a ktoré majú vyše sto rokov rozpracovaný systém vzdelávania v rámci tohto štátu. My máme zdedené právo, na ktoré sa spoliehame a vzdelávací systém je jeho časťou. Menšiny, ktoré vznikli po deväťdesiatych rokoch začínajú od začiatku. A oni sa viac spoliehajú na našu skúsenosť,“ vysvetľuje Zolňanová.

Ona dodáva, že existujú aj také menšiny, ktoré nemajú celkový vzdelávací systém vo svojom jazyku, ale ponúkajú jazyk s prvkami národnej kultúry. Preto postup na vypracovanie programu, učebnice a angažovanie vzdelávacieho kádru sa musí prispôsobiť.

Ako vyzerá dobrá stratégia

Stratégia na zlepšenie vzdelávania 2011-2016 Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny je ohodnotená ako dobrá. Svetlana Zolňanová, ktorá sa zúčastnila na jej príprave, uvádza, že je pre kvalitnú výrobu dôležité, aby sa urobila analýza existujúceho stavu. Tiež je nevyhnutné poznať celkovú štátnu stratégiu, sledovať reformy a vypracovať učebnice.

,,Nevyhnutné je sledovať a rozvíjať kádre vo vzdelávacích inštitúciách a udržiavať ich kompetencie. Nasleduje zabezpečenie materiálno-technických podmienok, škôl, budov, učební a samozrejme aj výbavenie učební. Lebo to je podmienka, na základe ktorej sa rodič rozhoduje, či jeho dieťa bude chodiť na vyučovanie v slovenskej reči,“ vysvetľuje naša spolubesedníčka.

Okrem analýzy stavu, stratégia by mala obsahovať cieľ, početnosť a štruktúru národnostnej menšiny a aktivity, prostredníctvom ktorých sa cieľ môže dosiahnúť. Tie aktivity musí niekto aj zrealizovať, a preto sú v pláne aj nositelia tých aktivít s reálnými kapacitami, ktoré menšina má k dispozícii. Je tu aj finančná perspektíva, lebo každá aktivita si vyžaduje finančné krytie.

„Samozrejme, je potrebné zvoliť si partnerov, s ktorými sa dosiahnu určité ciele, pretože žiadna menšinová národnostná rada, bez ohľadu na jej kapacity, hoci môže mať dobré finančné možnosti, nebude schopná realizovať vzdelávací systém bez partnerov,“ vysvetľuje Zolňanová.

Kto kontroluje uplatňovanie stratégií?

,,Jedinou zárukou, že stratégia bude uplatnená, je národnostná rada, ktorá stratégiu schválila. Absurdné by bolo, keby po svojom schválení bola iba mŕtvym slovom na papieri. Ak je tomu tak, príslušníci určitej národnostnej menšiny, nespokojní s týmto faktom, by mohli na nasledovných voľbách do národnostných rád podporiť nejaké iné listiny, ktoré by uplatnili opatrenia zo stratégie,“ uvádza Milić.

Svetlana Zolňanová vysvetľuje, že implementáciu samotnej stratégie kontroluje národnostná rada sama, ale hierarchia kontroly je presne určená.

,,Dodnes sa píše správa v rámci realizácie akčných plánov, ktoré sú na úrovni štátu. Na písaní správy sa samozrejme podieľame aj my. Zasielame ju na ministerstvo, ktoré úhrnnú správu predkladá každé tri mesiace, keď znovu máme možnosť pridať svoje návrhy a smernice,“ uvádza naša spolubesedníčka.