Stefan Janjić (28) ukončil základné štúdium žurnalistiky v roku 2014 ako najlepší študent Filozofickej fakulty v Novom Sade, po čom ukončil magisterské štúdium v odbore komunikačné štúdiá na tej istej fakulte. Od roku 2015 je doktorandom interdisciplinárneho štúdia v odbore spoločenských a humanitných vied na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Je dvojnásobným víťazom Výnimočnej ceny Senátu Univerzity v Novom Sade, ceny Bytosť a jazyk (Biće i jezik) Nadácie Radomira Konstantinovića za ochranu myšlienkového dedičstva za esej Redukovateľnosť a frázy a tak ďalej.
„Narodil som sa v Báčskej Topoli, ale vyrastal som v dedine, ktorá sa dnes volá Tomislavci. Sestry a ja sme mali šťastie, že naša mama nemala šťastie; nemala prácu, takže nám venovala všetok svoj čas. Samozrejme, sníval som o budúcnosti, ale nie o žurnalistike alebo univerzite, ale o hereckej kariére,“ hovorí Stefan Janjić.
Svoje tinedžerské dni a niekoľko rokov dospievania strávil na strednej škole v Subotici. I keď sa mohol zapísať na strednú školu v Báčskej Topoli, rozhodol sa pre mesto na samom severe našej krajiny.
„Z nejakého dôvodu, na ktorý si dnes nepamätám, i keď to bol pravdepodobne prejav nejakého nezmyselného tinedžerského buntu, odišiel som do Subotice a strávil tieto štyri roky v žiackom domove. Bol som výborným žiakom, ale som v ničom nevynikal. Internát ma naučil, ako sa vynachádzať, byť samostatnejším, ale dnes mi predstava tých štvorlôžkových mikroizieb a zhasínania svetiel o desiatej pripadá hrozná. Spomínam si, že som veľmi chcel byť hercom a žurnalistika bola iba rezervná možnosť. Snažil som sa splniť svoj sen a dostal som sa do užšieho výberu, kde som skončil ako prvý „pod čiarou“. Neuchádzal som sa znova, uvedomil som si, že som na túto profesiu mám iba priemerný talent,“ hovorí Stefan.
Vyštudoval žurnalistiku, magisterský titul v odbore komunikačné vedy a doktorandské štúdium na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Ako hovorí, vynaložil veľké úsilie, ale nie tak na samotné skúšky, ale na všetko to, čo sa dialo okolo.
„Začal som intenzívnejšie čítať, blogoval som, zúčastňoval som sa rôznych školení, využíval som bezplatné príležitosti na cestovanie a štúdium, precvičoval angličtinu, založil som spolu s kolegami online magazín Žurnalist, ktorý som nezávisle redigoval, lektoroval a dizajnoval… Mal som veľmi málo voľného času, ale páčilo sa mi, že sa niečo stále deje. Pokiaľ ide o známky, myslím si, že okrem vedomostí som mal tiež veľké šťastie. Nikdy som nepovažoval Báčsku Topolu za mesto, v ktorom by som sa mohol zamestnať, pretože mesto tej veľkosti nepotrebuje nič z toho, čo viem robiť.“
Stefan rôzne ocenenia a uznania, ktoré získal, zažíva vlastným spôsobom.
„Ocenenia mi vo chvíľach, keď som ich dostával, skutočne veľa znamenali. Keď študujete niečo, čo je v zásade neziskové, ako napríklad žurnalistiku, odmeny vás na chvíľu ubezpečia, že ešte stále existuje nádej, že jedného dňa získate prácu, s ktorou budete spokojní. Nikdy som však nebol jedným z tých, ktorí si odmeny vešajú na steny – čím menej starej slávy pred očami, tým lepšie.“
Stefana Janjića poznáme aj ako spisovateľa. Jeho prvý román, ktorého synopsa získala NIN-ovo literárne štipendium v roku 2015, sa volá Nič sa nestalo (Ništa se nije desilo). Prvé vydanie tohto románu vydala Matica Srbská, zatiaľ čo druhé vydanie je z vydavateľstva Imprimatur z Banja Luky.
Stefan vniesol do románu presne to, čím sa zaoberá profesionálne – novinárstvo, ale predovšetkým propagandu, falošné správy, bludy, skresľovanie pravdy a skutočnosti.
„Okrem zriedkavých ostrovov slobody a zmyslu, mediálna scéna v Srbsku je desivá. Dnes je to nepochybne horšie ako v 90. rokoch 20. storočia, keď slúžila ako palivo pre vojnu a zločiny. To, čo som sa pokúsil opísať v románe, je iba predslov k šialenstvu, ktorému sme dnes vystavení.“
Stefanovo profesionálne nasadenie
Stefan Janjić je šéfredaktorom portálu FakeNews a je zaujímavé opýtať sa ho, koľko dezinformácií zaznamenávajú denne alebo týždenne.
„Celkový počet a vplyv dezinformácií je ťažké odhadnúť. V Srbsku bolo zaregistrovaných viac ako 2000 médií a my by sme nemohli zaregistrovať všetky vysielané a tlačené lži, aj keby sme oslovili celú populáciu Srbska. Zverejňujeme dve až päť analýz týždenne, je to však iba zlomok celkovej ponuky dezinformácií. Stránka tiež udržuje štatistické údaje o médiách, ktoré vytvárajú a šíria dezinformácie. Alo a Informer neustále bojujú o prvé miesto, zatiaľ čo Kurir je na treťom mieste,“ uvádza Stefan.
Konečne sa dostávame po migrácie a neustály odchod ľudí zo Srbska. Stefan Janjić hovorí, že rozumie každému, kto chce opustiť túto krajinu. Podľa jeho názoru sú dôvody pravdepodobne také zrejmé, že je prozaické ich vymenovať, ale je presvedčený, že vedú k pocitu nespravodlivosti tak na osobnej, ako aj na všeobecnej úrovni.
Prichádzajú ponuky zo zahraničia, Stefan zostáva v Srbsku
Stefan zatiaľ nemá v úmysle opustiť túto krajinu, hoci tento rok dostal dve slušné ponuky v zahraničí, ale odmietol ich, pretože si uvedomil, že by ho nerobili šťastnejším.
„V Srbsku sa cítim najpohodlnejšie. Tento pocit nemá zvlášť patriotické pozadie, ale je výsledkom šťastných okolností, ktoré ma zasiahli – mám peknú prácu, skvelú rodinu, priateľov a kolegov a vo všeobecnosti nečelím problémom, s ktorými väčšina ľudí v Srbsku bojuje. Zostávam v Srbsku, pretože mám šťastie, že žijem, akoby som nebol v Srbsku,“ vysvetľuje Stefan.
Dôvodom jeho zotrvávania doma nie je zároveň aj snaha zmeniť kolektívne vedomie občanov, ani zmeniť najlepšie situáciu v krajine.
„Nemám také veľké ambície. Aj keby som vďaka nejakému SF zázraku dostal zbraň, ktorá by mohla „zmeniť kolektívne vedomie občanov“, nevedel by som, čo s tým robiť. Pokiaľ ide o mediálnu gramotnosť, moji kolegovia a ja môžeme trošičku pomôcť, poučiť, inšpirovať, ale každý jednotlivec musí nakoniec bojovať za seba a neustále posilňovať svoj imunitný systém v boji proti toxickým mediálnym látkam. Nemôžem sa cítiť ako doma tam, kde nehovorím svojím jazykom. Odišiel by som, keby som sa cítil úplne ponížený alebo finančne vyčerpaný. Nepovažujem prácu v zahraničí za relevantnú mieru úspechu. Kľúčom je otázka spokojnosti,“ premýšľa Stefan Janjić.
Každý deň monitoruje politické a spoločenské udalosti v našej krajine, ako aj médiá, ktoré o nich podávajú správy. Hovorí, že cíti hrozný dopad politiky na úroveň tolerancie.
„Keďže sa nezaoberám prieskumom verejnej mienky, nemôžem na túto otázku v plnej miere odpovedať. Čo však môžem vytušiť (na základe vzorky, ktorá je určite príliš malá a potenciálne neuplatniteľná na širšie závery) je hrozný vplyv na úroveň tolerancie a možnosť dialógu. Tento druh politiky je určený ako stvorený pre spoločnosť hyen,“ dodáva Stefan.
Prečítajte aj článok Aleksandra Vranić na Slovensku žije už 26 rokov, na Srbsko má stále krásne spomienky
Našu konverzáciu so Stefanom ukončíme ani nie dobrou prognózou, ktorá sa týka pravidelných a dôstojných platov pracovníkov, nezávislých médií, spravodlivých volieb a podobne.
„Takéto príležitosti nevidím skoro. To, čo mi dáva trochu väčšiu nádej, sú deti. Mám možnosť cestovať so svojimi kolegami po celom Srbsku a pracovať so žiakmi základných a stredných škôl. Je neuveriteľné akí sú, napriek mýtu o stratenej generácii, múdri, uvedomelí, kreatívni… Možno je pre niektoré generácie už neskoro, ale mladí ľudia začínajú skvele štartovať a nemôžem sa dočkať, až uvidím, ako zmenia krajinu, v ktorej žijeme,“ hovorí Stefan Janjić.
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Pridaj komentár & Dodaj komentar