V srbskom parlamente potrebujeme všetky proeurópske hlasy, hovorí Vladimír Bilčík, stály spravodajca EP pre Srbsko

Od 7. mája v Srbsku neplatí núdzový stav a na denný poriadok sa dostali aj parlamentné, pokrajinské a lokálne voľby, ktoré sa mali uskutočniť 26. apríla, ale kvôli koronakríze k nim nedošlo. Tie by sa však mali uskutočniť 21. júna. Opozičné politické strany však už dlhú dobu poukazujú na neférové predvolebné podmienky a v medzistraníckom dialógu s predstaviteľmi Európskej únie sa zainteresované strany pokúsili situáciu vylepšiť v prospech demokratických volebných procesov. V delegácii EÚ na týchto rokovaniach bol aj Vladimír Bilčík, stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko, ktorý pre portál Storyteller vyhlásil, že i napriek tomu, že sa kvôli situácii covid-19 voľby v Srbsku posúvaju, Európsky parlament pozorne sleduje situáciu v regióne a Srbsku na diaľku.

“Minulý týždeň sme absolvovali v Európskej únii veľmi dôležitý samit, kedy sa stretli lídri Európskej únie s lídrami krajín západného Balkánu, takže na tento región nezabúdame,” hovorí Vladimír Bilčík. “Pozorne budeme sledovať situáciu v Srbsku nielen pred voľbami a teraz v júni, ale samozrejme po voľbách.”

Situácia na spoločensko-politickej scéne v Srbsku je komplikovaná aj v dôsledku koronakríze a núdzového stavu. Ako vnímate politickú situáciu v Srbsku?

“V Európskom parlamente pozorne sledujeme celý región a pozorne sledujeme vlastne situáciu vo všetkých členských štátoch Európskej únii.

Treba povedať, že covid-19 a koronakríza nás všetkých prekvapili a nebola na to pripravená žiadna spoločnosť. Reagovali sme postupne a možno nie úplne tak rýchlo akoby sme boli bývali chceli, ale dnes môžeme povedať, že Európska únia zohráva veľmi dôležitú úlohu v rámci členských štátov a zohráva aj kľúčovú úlohu na západnom Balkáne, teda aj v Srbsku, v snahe pomôcť. Pomôcť prekonať túto krízu, ktorú máme a pomôcť vrátiť nás naspäť do toho normálnejšieho života, ktorý sme poznali pred situáciou covid-19.

Všetky štáty prijali nejakú formu výnimočného stavu alebo výnimočne obmedzujúcich opatrení aby chránili zdravie a životy ľudí Európanov. A to isté sa udialo aj v Srbsku.

My sme pozorne sledovali prijatie rozhodnutia o výnimočnom stave. Pokiaľ nastali aj situácie v samotnom Srbsku, ktoré sme považovali v európskych inštitúciách za naozaj idúce na hranu toho, čo je únosné v danej situácii, v takých prípadoch sme sa v európskych inštitúciách ozvali. Znamená potrebujeme chrániť zdravie a životy ľudí, ale zároveň nemôžeme obmedzovať slobodu ľudí bezbreho a neobmedzene. Musí to byť proporčne k tomu cieľu chrániť zdravie a životy ľudí a zároveň pandémia sa nesmie stať zámienkou zámienkou na podkopávanie demokracie.

To bol typický prípad novinárky Ani Lalić, veľmi známy v Srbsku, ale dnes aj v celej Európe. Tak isto sme sa ozvali v európskych inštitúciách, keď srbská vláda sa snažila zaviesť reštriktívne opatrenia pri kontrole šírenia informácií o tom čo sa deje v súvislosti s covid-19. Takže vôbec sme nezostali nikde v úzadí, práve naopak, aktívne sme to sledovali.

Som v kontakte aj s politickými aktérmi v Srbsku, spolu s kolegyňou Tanjou Fajon, s ktorou sme boli súčasťou rokovaní medzistraníckeho dialógu, kedy sme sa snažili primäť srbský parlament k zmenám zákonov, tak aby sa podmienky pre predvolebnú kampaň a samotné voľby v Srbsku zlepšili. Tak sme minulý týždeň vydali spoločné stanovisko k situácii v Srbsku a vyzývame v ňom všetkých aktérov srbskej politike, aby boli zdržanliví vo svojich verejných prejavoch. Aby násilie, ktoré sme v ostatných dňoch sledovali hneď vedľa srbského parlamentu, sa nestalo normou v politike, ale aby násilie a nenávistné komentáre sa nestali normou v jazyku médiách, pretože ak nebude môcť byť kampaň vedená úplne štandardnými spôsobmi a nečakám, že budú nejaké verejné zhromaždenia, je veľmi dôležité, aby jazyk, ktorý politici používajú v médiách bol slušným jazykom. Samozrejme, politicky potrebuje ten jazyk byť jasný, ale jednoducho násilie nepatrí na ulice, nepatrí do médií a vyzývame všetkých aktérov, aby sa aktívne zúčastnili tej kampane, ktorú Srbsko čaká.

Čím viac politických strán bude súčasťou súťaže, tým jednoducho to bude lepšie pre srbskú demokraciu.

Takisto vyzývame vládu, je to hlavne zodpovednosť vlády, aby urobila všetko preto, aby podmienky pre voľby v Srbsku a pre kampaň boli čo najslobodnejšie a najférovejšie.

Pracujeme veľmi intenzívne a komunikujeme s OSCE v Európe, aby sme zabezpečili v najväčšej možnej miere pozorovateľskú misiu.”

Myslím si, že je v záujme všetkých a zvlášť ľudí a politických lídrov v Srbsku, aby voľby dopadli dobre a dobre znamená, aby boli slobodné a férové.

Vladimír Bilčík

Podobne ako ste v EÚ reagovali napr. na prípad novinárky Any Lalić, reagovali ste aj na zmenu v srbskej legislatíve vo veci volebného prahu na vstup strany do parlamentu, ktorý od februára v Srbsku vynáša 3 % z celkového počtu platných voličských hlasov odovzdaných vo voľbách, namiesto doterajších 5. Ešte začiatkom roka ste upozorňovali, že to táto zmena môže zotázniť spravodlivosť, či férovosť volieb? Čo vlastne znamená zníženie volebného prahu v súčasnom kontexte, keď máme na mysli, že k tomu došlo v predvečer volieb?

“Naša kritika vo februári najmä smerovala k tomu, že nie je dobrým zvykom a naozaj nie je to dobrou praxou meniť podmienky volieb niekoľko týždňov pred voľbami alebo niekoľko mesiacov pred voľbami. Toto bola hlavná kritika.

Je na každej krajine ako sa rozhodne, a Srbsko sa môže slobodne rozhodnúť, akú percentnú hranicu pre vstup politických strán do parlamentu. To je legitímne rozhodnutie a v rôznych štátoch je to rôzne. To, čo bolo problematikcé a čo sme vnímali problematicky bola skutočnosť, že zmena sa udiala tak blízko dátumu volieb, ktoré vtedy mali byť v apríli a vlastne k zmene prišlo začiatkom tohto roku. V niečom to môže znamenať, že budúci srbský parlament bude rôznorodejšie a pluralitnejší, pretože to umožní vstup viacerým aktérom do parlamentu.

Preto by som chcel aj vyzvať naozaj všetkých politických hráčov, aby sa zúčastnili politickej súťaže, pretože Srbsko a srbská politika a takisto reformy v Srbsku sa dajú uskutočniť len prostredníctvom aktívnej účasti politických inštitúcií.

Tou jedinou možnou cestou sú slobodné a férové voľby.

Pokiaľ voľby budú naozaj 21. júna, tak ako je to už politicky komunikované verejne, tak je dôležité, aby dnes, keď už máme máj, aby nedošlo k nejakým podstatným zmenám existujúcich pravidiel pre voľby. Čiže očakávam, že k žiadnym podstatným zmenám pravidiel nepríde. Inak naozaj ktokoľvek by mohol namietať, že politická súťaž nebude férová, pretože sa menia pravidlá aj tesne pred jej uskutočnením.”

Niektoré opozičné strany niekoľko mesiacov dozadu zahlasujú bojkot, teda, že nevyjdú na voľby. Niektorí rozhodnutie zmenili už minulý týždeň. Aký je váš názor na bojkot volieb zo strany politických aktérov – politických strán?

“Dlhodobo v európskych inštitúciách hovoríme a bolo to posolstvo, ktoré som opakoval pravidelne od jesene minulého roku, kedy som sa stal stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko, ale takisto jedným z mediátorov medzistraníckeho dialógu v srbskom zhromaždení, kam sme prišli na pozvanie šéfky parlamentu Maje Gojković, že akokoľvek môže byť situácia v srbskej politike zložitá, bojkot demokratických inštitúcií a bojkot volieb nie je cesta. Jednoducho toto nie je cesta ako sa dá politika meniť. Toto nie je cesta štandardnej demokracie, na ktorú sme zvyknutí Európskej únii. Pokiaľ Srbsko chce mať európsku budúcnosť, – a ja viem, že chce – tak potrebujeme všetkých dôležitých politických aktérov v demokratických inštitúciách a potrebujeme, aby sa zúčastnili volieb.

Podčiarkol by som ešte jednu vec: v tom budúcom parlamente – a teraz to poviem ako europoslanec, ako zástupca európskych inštitúcií, pretože budeme viesť rokovania o vstupe Srbska do EÚ – budeme potrebovať čo najviac proeurópskych politických síl. Je to veľmi dôležité.

Covid-19 opäť môže zradikalizovať politiku všade. Všade v rôznych častiach Európy je veľmi dôležité, aby tí, ktorí to myslia vážne a úprimne s európskou budúcnosťou nás všetkých, ale aj našich susedov na západnom Balkáne vrátane Srbska boli aktívnou súčasťou politiky.

Bojkot je politická stratégia, ktorej ja veľmi nerozumiem. Ja som v krajine Európskej únie, kde sa všetci síce môžeme pohádať, nesúhlasíme, ale nakoniec ideme k voľbám a ľudia si vyberú a sme súčasťou tých štandardných inštitúcií, lebo to jediná cesta.

Toto sa musí stať aj štandardnou súčasťou na západnom Balkáne, teda aj v Srbsku. Inej cesty niet a verím, že tí aktéri, ktorí sa snažili bojkotovať tento proces napokon zvážia všetky plusy a mínusy a rozhodnú sa zúčastniť aj kampane aj samotných volieb. Potrebujeme všetky proeurópske hlasy v srbskom parlamente.”

Počas výnimočného stavu v Srbsku ľudské práva boli neraz porušené, mám na mysli prípad mladej umelkyni Jovany Popovićovej, a v tom kontexte aj aktuálny protest z okien – Hlukom proti diktatúre – bubnovaním po hrncoch, – ktorý sa presúva aj na ulice – a ktorý dostal svoju odpoveď v podobe hlasného púšťania piesne “Đilase, lopove” a zapaľovania fakieľ na strechách budov vo väčších miest, ktoré bolo organizované zo strany “fudbalových našencov” a tzv. mládežnickej organizácie. Ako sa na toto EÚ díva a ako Slovensko – neraz máme pocit, že sa napríklad v slovenských médiách sa málo o tomto píše? Vedia na Slovensku, že “bubnujeme z okien”?

“Myslím si, že ľudia, ktorí sa zaoberajú Srbskom to vedia. Ja som minulý týždeň bol spoločne s Miroslavom Lajčákom v Slovenskej národnej rade. Stretli sme sa na zasadnutí Európskeho výboru, na ktorý nás pozval nový predseda Tomáš Valášek a mali sme brífing pre slovenských poslancov a poslankyne o tom, čo sa ide diať na samite s lídrami západného Balkánu a prečo je extrémne dôležité, aby západný Balkán mal európsku budúcnosť a preôo je extrémne dôležité, aby sme podporovali reformný proces v krajinách západného Balkánu. Zároveň sa snažili pomôcť Srbsku, kde máme aj prespojenie s našou krajinou komunitou a mali sme veľmi otvorenú debatu.

Nie je to vždy úplne jednoduché dostávať témy zo Srbska a ďalších štátoch na západnom Balkáne do slovenských médií, ale myslím si, že čím bude Srbsko bližšie k voľbám, tak tých článkov bude viacej a ja sa o to určite budem ako slovenský politik pôsobiaci momentálne fyzicky na Slovensku, ale aktívne v parlamente usilovať.

Ja som sa snažil cez európske médiá komunikovať význam západného Balkánu, snažím sa komunikovať so srbskými médiami a posolstvá o tom, čo Európska únia robí a posúvať aj srbským občanom. Myslím si, že toto je dôležité, lebo jedna z vecí, s ktoru sme v posledných mesiacoch naozaj mali problém je práve súboj aj o tú pravdu, že kto naozaj reálne pomáha.

Treba povedať, že objemovo Európska únia dlhodobo, aj v tejto kríze pomáha najviac.

Vladimír Bilčík

Je veľmi dôležité, aby to ľudia vedeli. Dobre je, že pomáha aj Čína, ale je neporovnateľný objem pomoci a rovnako i záväzok európskej pomoci voči komukoľvek inému a toto je dôležité pripomenúť pred voľbami v Srbsku a nielen pred voľbami, pretože to je súčasťou toho príbehu európskej budúcnosti Srbska.

Už len minulý týždeň na Samite lídrov Európska únia a lídri Balkánu Európska únia dohodla vlastný balík finančnej injekcie v objeme zhruba tri miliardy eur pre celý región západného Balkánu.

Prečítajte aj článok Pandémia koronavírusu v podmienkach špičkových technológií a nemerateľných možností

To je dôležitý konkrétny krok, okrem ďalších iných, a je dôležité o nich hovoriť. Ja sa budem tešiť, keď budeme hovoriť o tom nielen takto my v rozhovore, ale keď o nich budú písať aj srbské médiá, keď ich budú aktívne komunikovať aj srbskí politici. Myslím si, že to je takisto dôležité, pretože to bude najlepším znakom toho že fungujeme ako partneri, že si dôverujeme a že budúcnosť vidíme spoločne v jednom európskom priestore.”

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.