Hodiny fyziky na Gymnáziu Svetozara Markovića v Novom Sade sa nepodobajú na tie vo väčšine škôl. Tu vzorce, ktoré žiaci používajú, nie sú len fiktívne čísla, ale skutočné experimenty, ktoré si sami realizujú.
„Uvedomila som si, že pre žiakov je fyzika jedným z ťažších a menej príťažlivých predmetov, preto som sa snažila nájsť spôsob, ako im vedu priblížiť,“ hovorí profesorka fyziky na tejto škole Gordana Hajduković Jandrić.
Každý rok majú projekty iné témy – od ochrany zdravia až po životné prostredie. Každý mesiac dostávajú žiaci zadanie a výsledky svojich experimentov prezentujú na vedeckom festivale organizovanom v škole. Tri roky po sebe sa zameriavali na znečistenie ovzdušia, vody a pôdy.
Profesorka Hajduković Jandrić spomína, ako študenti vyrábali prístroj na meranie rýchlosti vzduchu z plastovej fľaše a kartónu. Pomocou anemometra žiaci skúmali, ako vietor ovplyvňuje znečistenie ovzdušia. Merali rýchlosť vetra a zaznamenávali údaje, ktoré potom porovnávali s údajmi o kvalite ovzdušia z mobilných aplikácií.
Podobný postup uplatnili aj pri meraní vplyvu vlhkosti vzduchu na znečistenie. Vlhkomer (hygrometer) vyrobili z ľudského vlasu, ktorý má tú vlastnosť, že sa vo vlhku rozťahuje a za sucha sťahuje.
Ďalším zo zaujímavých experimentov bola výroba čističky vzduchu z krabice od topánok. Do nej vkladali rôzne filtre, ako napríklad lekárske rúško, vatu alebo gázu. Krabicu potom „znečistili“, napríklad korením, a následne zisťovali, ktoré filtre sú najspoľahlivejšie.
„Mnohí z nich priznali, že sa na začiatku zapojili len kvôli známke, ale nakoniec sa nevedeli dočkať ďalšieho zadania,“ sprostredkúva profesorka Hajduković Jandrić dojmy svojich žiakov.
Recept na (ne)úspech: Tvrdé stoličky a učenie sa naspamäť
Tradičný model – tvrdé drevené stoličky, 45 minút absolútneho ticha a koncentrácie, a to až osemkrát počas pracovného dňa, učenie sa lekcií naspamäť ako mantry – pôsobí ako recept na mučenie. Platí to najmä pre generácie digitálnych domorodcov, ktorých pozornosť si vyžaduje interakciu.
„Nové generácie sú iné. Chcú skúmať a byť aktívni. Ak im to umožníme, aj učenie sa fyziky sa stáva oveľa jednoduchším,“ poznamenáva Hajduković Jandrić.
Idea o vystúpení z prísnych rámcov učebne nie je nová. Existuje už viac ako storočie, hovorí Milica Marušić-Jablanović z Inštitútu pre pedagogický výskum. Pripomína napríklad riaditeľa Učiteľskej školy v Jagodine, ktorý už koncom 19. storočia presadzoval myšlienku „zelených učební“ – bez stien, obklopených len lavičkami, kríkmi a stromami.
„Dospel k záveru, že deti, ktoré sa učia vonku, sú zdravšie, lepšie si pamätajú informácie a ich pozornosť trvá dlhšie. Jednoducho neexistuje šanca, aby dieťa zabudlo na sadenie stromov, ktoré pocítilo všetkými zmyslami,“ vysvetľuje Marušić-Jablanović.
PREČÍTAJTE SI AJ TENTO PRÍBEH:
Dodáva, že deti si najlepšie pamätajú to, čo sa dialo mimo učebne. Keď si ako dospelí ľudia prezeráme spomienky z detstva, ľahšie na povrch vypláva to, čo sme cítili svojimi zmyslami.
„Neexistuje šanca, aby dieťa zabudlo na sadenie kvetov alebo stromov,“ hovorí výskumníčka.
Budúcnosť je funkčná: Ekologická vs. klimatická gramotnosť
Milica Marušić-Jablanović je vedúcou projektu Fondu pre vedu, na ktorom sa podieľali rôzne inštitúty a fakulty z Belehradu a Nového Sadu. Ich cieľom bolo zmerať ekologickú gramotnosť žiakov, ktorá nie je len o vedomostiach, ale aj o kognitívnych zručnostiach, postojoch a správaní.
Výsledky ukázali zaujímavý kontrast:
- Najväčšia sila: Láska k prírode a pripravenosť na akciu.
- Najslabšia stránka: Zručnosť konkrétneho hľadania a riešenia problémov.
Hoci sa vo verejnosti často používajú ako synonymá, odborníci robia jasný rozdiel medzi týmito dvoma pojmami, pričom oba sú kľúčové pre moderné vzdelávanie.
- Ekologická gramotnosť sa zameriava na pochopenie lokálnych ekosystémov – ako funguje príroda, ako cirkuluje hmota a ako my, ako bytosti, závisíme od biodiverzity.
- Klimatická gramotnosť ide o krok ďalej ku globálnym procesom. Učí nás o skleníkovom efekte, emisiách CO2 a o tom, ako ľudské aktivity priamo menia „termostat“ celej planéty.
Skrátka, ekologická gramotnosť nás učí, ako byť dobrými „nájomníkmi“ na Zemi, kým klimatická gramotnosť nás učí, ako opraviť (alebo aspoň ďalej nekaziť) „termostat“ našej planéty.
Práve spojenie týchto dvoch konceptov do jedného funkčného modelu je cieľom medzinárodných iniciatív. Zavádzanie ekologickej, resp. klimatickej gramotnosti do škôl je jedným z pilierov projektu Európskej únie Greenovate. Ideou je, aby sa mladí ľudia v celej Európe prostredníctvom spoločných školení naučili čítať ekologické politiky, ale aj rozpoznávať priame účinky svojich každodenných životných návykov.
Nataša Heror z organizácie Media Pont, ktorá sa na tomto projekte podieľa, poznamenáva, že v domácom školstve existuje malý posun, ale na tejto gramotnosti sa doteraz výrazne nepracovalo.
Uvádza paralelu s mediálnou gramotnosťou: generácie, ktoré sa naučili rozpoznávať propagandu a kriticky myslieť, sú dnes lídrami spoločenských zmien. Rovnaký efekt očakáva aj od klimatického vzdelávania.
Pripomína, že kedysi pre gramotného človeka stačilo len vedieť čítať a písať. Súčasný spôsob života si vyžaduje, aby mal jednotlivec funkčné znalosti z rôznych oblastí, a ekologická a klimatická gramotnosť je kľúčová, domnieva sa Heror.
„Koľko párov obuvi si kúpime, či potrebujeme viac, akú uhlíkovú stopu má náš tanier, to sú len niektoré z vecí, ktorými sa zaoberá klimatická gramotnosť,“ hovorí Heror.
Napriek tomu, na dosiahnutie lepších výsledkov je potrebné vystúpiť z tradičných vyučovacích rámcov. Ochrana životného prostredia je téma, ktorá sa prelína všetkými vedami, tak prírodnými, ako aj spoločenskými. Ekologicky uvedomelí mladí ľudia sú zárukou zelenšej budúcnosti, zhodujú sa respondentky pre Storyteller.
Tento text bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].
Projekt „Zapojenie mládeže do digitálnej zelenej budúcnosti 2.0“ (Greenovate) sa realizuje v rámci programu Erasmus+, KA3, a je spolufinancovaný Európskou komisiou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však výhradne názormi a stanoviskami autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani orgán udeľujúci grant nemôžu niesť za ne zodpovednosť.
Tento obsah získal podporu vlády Švajčiarska prostredníctvom projektu „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – AKT“, ktorý realizujú Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy (Građanske inicijative).
Text bol napísaný s finančnou podporou vlády Švajčiarska v rámci iniciatívy „Zelená agenda EÚ v Srbsku“ a Veľvyslanectva Dánska v Srbsku.
