Nekaždodenný človek

Samuel Koruniak: Treba mať odvahu reagovať na spoločensko-politickú situáciu u nás [PODKAST]

Podkast Storyteller, malé veľké rozhovory s inšpirujúcimi ľuďmi, ktoré stimulujú rozmýšľať svojou hlavou, v najnovšom vydaní prináša rozhovor so Samuelom Koruniakom, lektorom slovenského jazyka a kultúry, ktorý toho času pôsobí na Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne, a funguje na relácii Srbsko – Nemecko – Slovensko.

Samuel Koruniak je jeden z tých mladých ľudí, ktorý v posledných týždňoch svojimi náhľadmi a názormi vyjadrenými vo forme statusov na Facebooku spoločensko-politickú debatu v kruhoch komunity Slovákov vo Vojvodine zobúdza, či zintenzívňuje.

V podkaste Storyteller sme sa so Samuelom rozprávali o tom, ako podľa neho dopadli lokálne voľby, o situácii v týždenníku Hlas ľudu, Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšine a Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, ale aj o jeho lektorskom pôsobení v Kolíne a o vojvodinskej slovenčine.

V posledných dvoch rokoch žiješ v Kolíne v Nemecku. Skús v skratke porovnať život v tomto meste s tým v Báčskom Petrovci, či na Slovensku?

Samuel Koruniak: “Ak by som mal porovnať spoločenskú alebo kultúrnu, prípadne politickú situáciu v Srbsku a Nemecku, mám taký pocit, že tam je to trošku iné. Samozrejme, fakt, že tým, že je to západná Európa a tým, že je to Západné Nemecko, tak tam je to trošku iné. Vidieť, že sa tam demokracia vyvíjala. Vidieť to naozaj na tých ľuďoch, ktorí sa angažujú a vôbec riešia občianske veci. V podstate snažia sa nejako zveľadiť prostredie, v ktorom žijú. Sú aktívnejší a otvorenejší.

Myslím si, že je veľmi dôležité povedať, že u nich nevidieť tú politickú príslušnosť učiteľov, riaditeľov atď. Čiže akoby politiku mali nastavenú na úrovni štátu a potom na úrovni celkovej Európy. Možno aj v globálnej sfére, pretože vlastne v ekonomickom zmysle diktujú aj globálnu sféru, aj Európskej únie.

Potom sú tu také detaily, na ktoré si človek musí zvykať, na kultúrne šoky, a vôbec vidieť ako sa mladí ľudia zabávajú a ako mladí ľudia rozmýšľajú. Ale mám pocit, že aj u nás,v Srbsku, je prítomná “skrytá” angažovanosť a treba ju iba zobudiť.”

V dôsledku epidémie koronavírusu si doma, v Petrovci, už štyri mesiace. Bol si tu aj počas mnohorakých volieb, ktoré sme mali. Ako podľa teba dopadli voľby?

Samuel Koruniak: “Môžem podčiarknuť paralelu medzi srbskými a slovenskými voľbami, ktoré boli koncom februára. Už vtedy som hovoril, že politika sa môže budovať aj z malého, čiže lokálneho prostredia a z lokálneho územia. Vidieť to krásne aj na Slovensku, keď boli komunálne voľby. Táto politika alebo angažovanosť mnohokrát zvíťazila práve v komunálnych voľbách a vôbec to, že sa zvolili nezávislí poslanci a predstavitelia do okresného alebo mestského zastupiteľstva je dobrým ukazovateľom.

Predsa, potrebujeme lokálnu angažovanosť vo väčšej miere, aby sme volili práve kvalitných, objektívnych a kompetentných predstaviteľov do mestského alebo obecného zastupiteľstva.

Mám pocit, že aj v našom lokálnom prostredí angažovanosť bola prítomná. Ľudia pochopili, že možno je dobre zúčastniť sa aspoň lokálnych volieb a minimálne si zvoliť svojich zastupiteľov v rámci obce.

Samuel Koruniak

Avšak, keď ide o trošku vyššiu úroveň, poviem iba to, že je niekedy dobré mať niekoho, kto vás kritizuje a mať dobrú konštruktívnu kritiku. Keď niekto “kričí”, že niečo zle robíte alebo niekoho kto na to upozorňuje. Ale keďže sme sa dostali do štádia, v ktorom žiadna kritika neexistuje, mám taký pocit, že sa to bude robiť veľmi svojvoľne. Keď neexistuje opozícia, to nebude ani konštruktívne, ani objektívne.

Vo viacerých prípadoch, aj tí vedúci by mali možno uvažovať nad tým, že niekedy je dobré mať niekoho, kto vás kritizuje, pretože mu viete na to odpovedať a takto, bez opozície, sa budú možno aj nudiť. Proste, budú si hájiť svoje záujmy a ciele, pri ktorých ich nikto nebude môcť zastaviť.”

Často sa hovorí, že mladí ľudia sú apolitickí a apatickí. V poslednej dobe ty a mnohí ďalší mladí ľudia z nášho prostredia ukazujete, apatia ani celkom nepatrí do zloženia krvných zrniek našich mladých ľudí, zvlášť keď ide o spoločensko-politickú situáciu Slovákov vo Vojvodine, ktorá je už roky vo veľmi zlom stave. V poslednej dobre vlastne vo svojich vyjadreniach na Facebooku si veľmi osobný a kritický, čiže reaguješ na neduhy našej doby. Na čo vlastne reaguješ, čo ťa najviac škrie?

Samuel Koruniak: “Je to klišé veta, že mladí ľudia sa nezaujímajú o politiku. Minimálne sme videli, že mladí ľudia sa našli aj na kandidačných listinách. Na Slovensku poznám mnohých maldých, ktorí sa dostali do Európskeho parlamentu a v podstate tam prezentujú Slovensko a európske hodnoty. Samozrejme, keď to porovnáme so staršou alebo strednou generáciou, je to neporovnateľne menší počet, ale predsa sú tu a rozprávajú sa o tom, diskutujú, debatujú. Možno ich je menej, pretože ich nik neoslovil alebo nevypočul. Treba im dať šancu a ukázať im, že je to možné. Možno začať aj s tou lokálnou politikou, prípadne nejakými združeniami.

 Niekomu sú, žiaľ, skôr v popredí vlastné záujmy a mať pod palcom všetky menšinové inštitúcie / Ilustrácia © Jan Kohut Art & Design

Myslím si, že tí mladí ľudia vedia dokázať niečo. Pozrime sa v rámci našej obce koľko dokázali, koľko sme mali klubov. Dokázali adokazujú a pritom sú tu. Sú medzi nami. Nezatvorili sado nejakej bubliny dospievajúcich ľudí, ale komunikujú, sú tu.

Mladí ľudia sa možno nezapájajú vo veľkej miere, pretože hľadajú svoje uplatnenie, tak ešte nemajú čas venovať sa lokálnym veciam, alebo vôbec politickým veciam.

Na to, aby sa vlastne zobudil, človek potrebuje mať nejaký štartovací bod, aby sa vôbec ozval, a to je niečo, čo sa ho týka z morálneho, kultúrneho hľadiska, či z hľadiska kultúry vyjadrovania a prípadne zo všeobecne ľudského hľadiska.

Čo mňa osobne zobudilo je atmosféra, ktorá sa tu vytvorila a ak by sme nereagovali, išlo by to do nejakého štádia, kde by to už možno nebolo zastaviteľné. A treba reagovať, hoci aj s nejakým komentárom, hoci aj nejakými slovami medzi spoločnosťou, ale treba o tom hovoriť.

Keď sa rozprávame s ľuďmi, že v našej slovenskej komunite niečo nesedí, niečo neklape, niečo rezonuje v hlave, že ak sa ozve teraz, to je fajn, to je možno práve ten moment, aby sa človek ozval a ak zostane ticho, hrozí, že naďalej zostane ticho. Vlastne akoby nejakým mlčaním to “zlé” podporujete. Myslím tu na situáciu, do ktorej sme sa ako slovenská menšina dostali.

Prečítajte aj komentár DIKTATÚRA VPRED! – alebo pokus o brzdenie vývoja menšinového spoločenstva v kontexte vlastných záujmov a sebaprezentácie

Napríklad, toto, čo sa stáva s naším jediným týždenníkom, s ktorým mám osobné prepojenie, pretože tam celý pracovný život niekto z mojej rodiny nechal celú svoju energiu bol ten moment, keď som sa rozhodol, že predsa treba reagovať a zachrániť, či poukázať na to, že treba si meniť redakčnú politiku týždenníka, v ktorej sa presadzuje iba jedna strana.”

CELÝ ROZHOVOR SO SAMUELOM KORUNIAKOM SI VYPOČUJTE V PODKASTE STORYTELLER.


Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

About the author

Avatar

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

Informacije o COVID-19 u opštini Bački Petrovac

koronavirus

E-KNIHA ZADARMO!

PODKAST

PARTNERI

Newsletter Storyteller





PODKAST “KRENULE SMO”

Instagram