Všetko čo by ste mali vedieť o rozpočte jednej menšinovej národnostnej rady

Národnostná rada určitej menšiny ako organizácia, ktorá je poverená vynášať rozhodnutia týkajúce sa vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písma, disponuje určitými finančnými prostriedkami občanov na štátnej, pokrajinskej a lokálnej úrovni. Preto je Rada povinná ukázať a odôvodniť občanom akékoľvek výdavky z tejto pokladne.

Dodáva, že prioritou je realizácia všetkých plánovaných aktivít, vrátane tohtoročného sčítania obyvateľov. Tiež, že nie sú žiadne problémy pri realizácii účelovo určených prostriedkov. ,,Preto sa aj volajú účelovo určené prostriedky,“ stručne vysvetľuje a dodáva, že sa tento finančný plán môže pomenovať aj rodovo zodpovedným.

Národnostná rada schvaľuje ročný finančný plán a záverečný účet. O ňom sa rozhoduje na zasadnutí a svojou prítomnosťou a svojim hlasom ho musí podporiť viac ako polovica členov. Za ideálnych okolností sa finančný plán schvaľuje spravidla v decembri po určení výšky príjmu na nasledujúci rok, a tak to prebiehalo aj v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny.

Čo by menšinová národnostná rada mala platiť?

Náklady národnostných menšín sú rozdelené do šiestich oblastí: kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a administráciu, ale aj projekty, ktoré sú individuálnou záležitosťou každej národnostnej rady a Rada ich mať nemusí. Neprojektná časť, vlastne fixné náklady nesmú byť väčšie ako polovica úhrných prostriedkov.

Rady môžu financovať inštitúcie, nadácie a hospodárske spoločnosti v rámci kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma, ktorých sú zakladateľmi, a projekty z rovnakých oblastí.

Fixné náklady zahŕňajú prenájom priestoru, mzdy, ročné revízie, cestovné trovy a honoráre, ako aj ostatné poplatky, ktoré má každý úrad – perá, papier, mydlo, účtovníctvo a údržbu webovej stránky. To všetko Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny na tento rok bude stáť 13, 2 miliónov dinárov, kým celkový rozpočet NRSNM je o niečo väčší ako 32 miliónov dinárov.

Kto to platí, a kto kontroluje?

Menšinové národnostné rady sa financujú zo štátneho rozpočtu, vlastne prostriedkami dotovanými zo strany Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, teda od roku 2020 Ministerstvom pre ľudské práva a menšinové práva a spoločenský dialóg, odkiaľ pochádza tretina financií. Sedemnásť z 23 národnostných rád, ktoré sídlia vo Vojvodine, sa financujú z pokrajinského rozpočtu a dostávajú časť prostriedkov. Jednotky lokálnej samosprávy, v ktorých rady sídlia tiež poskytujú jednu časť prínosu. Sú tu aj iné prijmy a prijmy z donácií, uvádza sa v Sprievodcovi pre finančné obchody národnostných menšín.

Národnostná rada preto predkladá svoje účty Ministerstvu pre ľudské práva a menšinové práva a spoločenský dialóg, ktoré by malo tieto výdavky aj kontrolovať. Okrem toho by túto prácu mali vykonávať aj iné štátne orgány, ako aj verejnosť, teda občania, ak sú údaje dostupné a transparentné.

Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostenj menšiny Libuška Lakatošová uviedla, že rozpočet kontroluje agentúra pre revíziu, ktorú je Rada povinná angažovať. Na tento rok je to Centrum pre revíziu a ekonomický výskum Nový Sad, ktorý z troch ponúkateľov ponúkol najnižšiu cenu vo výške 150.000 dinárov.

Okrem z rozpočtu, Národnostná rada Slovákov sa uchádza o poskytnutie finančných prostriedkov z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, za ktoré predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová hovorí, že sa míňajú účelovo, ako by aj mali.

Kde by sa o tom malo písať?

„Činnosť národnostnej rady je verejná,“ uvádza sa v Zákone o národnostných radách, podľa ktorého sa všetky rozhodnutia a aktá národnostnej rady zverejňujú najneskôr do 10 dní od ich prijatia na webovej stránke národnostnej rady,“ alebo iným spôsobom určeným štatútom (na oznamovacej tabuli, v dennej tlači, alebo iným vhodným spôsobom).“ Zákon o rozpočtovom systéme vyžaduje, aby všetci používatelia zverejňovali svoje financie na vlastnej webovej stránke.

Je zlé, že zákonodarca ponechal možnosť zverejniť finančný plán „iným spôsobom, ktorý stanovuje štatút“, mieni  programový riaditeľ organizácie Transparentnosť Srbsko Nemanja Nenadić .

„Ak sa norma interpretuje podľa cieľa, ktorý by sa mal dosiahnuť, tak jediné logické by bolo, že povinnosť zverejňovania prostredníctvom webovej prezentácie sa vzťahuje na všetky tie národnostné rady, ktoré majú webovú prezentáciu. Všetky dokumenty, ktoré národnostná rada schváli sa zverejňujú dvojjazyčne. Zatiaľ čo nezverejňovanie je vyslovne predpísané ako priestupok, neexistuje žiadny konkrétny priestupok súvisiaci s neuverejňovaním dokumentov v jednom z dvoch jazykov,“ vysvetľuje Nenadić.

S Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny to predsa nie je prípad. Na druhej strane sa k dokumentu možno dostať prostredníctvom Žiadosti o prístup k informáciám verejného významu. V našom prípade sme sa dostali k celkom iným dokumentom, nie k tým, ku ktorým sme sa potrebovali dostať, ale možno vy budete mať šťastnú ruku.

Nenadić dodáva, že neexistuje jeden opodstatnený dôvod, kvôli ktorému by dokumenty týkajúce sa práce národnostných rád nemali byť zverejnené. Inak povedané, ak určitá národnostná rada má webovú prezentáciu a nezverejňuje svoje finančné správy a záverečné účty, možno predpokladať, že za tým stojí túžba, aby informácie o disponovaní týmito prostriedkami boli skryté od verejnosti. Dôvod na to môže byť míňanie peňazí na niečo, čo nie je nevyhnutné, potrebné a úžitočné, skrývanie nejakých chýb alebo porušenie predpisov.

Samozrejme, dôvody na nezverejňovanie môžu byť prozaickejšie – napr. zlá komunikácia v národnostnej rade alebo medzi radou a technickou službou. Aj vtedy však existuje zodpovednosť, lebo nebola dodržaná zákonná povinnosť,“ hovorí Nenadić a ako riešenie ponúka žiadosť o prístup k informáciám verejného významu.

Ak na túto žiadosť, ktorú môže podať každý občan, organizácia, ktorá vykonáva verejné záležitosti a je financovaná z nákladov občanov, odpovie v zákonom stanovenej lehote, niet o čom pochybovať. Okrem presnejšieho zákonu na väčšiu transparentnosť národnostných rád navrhuje aj proaktívnosť.

„Samotné národnostné rady môžu ísť nad rámec tých zákonných povinností a zverejňovať tie údaje, ktoré nie sú povinné. Či to urobia, závisí od vedenia, ale predovšetkým aj od záujmu samotných príslušníkov menšinových spoločenstiev,“ vysvetľuje.

Konečne, k zvýšeniu transparentnosti by značne mohli prispieť tie štátne, pokrajinové a lokálné orgány štátnej správy, ktoré financujú aktivity národnostných rád, a to zverejňovaním všetkých informácií týkajúcich sa financovania.

Nenadić vysvetľuje, čo sa vlastne získava transparentnou prácou národnostných rád.

,,Rovnako ako u každého používateľa rozpočtu, zvyšuje sa šanca, že sa peniaze využijú na najlepší možný spôsob a v súlade s predpismi. Okrem toho sa týmto spôsobom posilňuje vzájomná dôvera medzi orgánmi a občanmi, pre ktorých záujmy je rada aj založená,“ uzaviera Nenadić.