Mamy podnikateľky na dedine sú v nezávideniahodnom postavení pred zákonom a v nerovnoprávnom postavení v porovnaní s ostatnými matkami. Čo všetko sa dá urobiť, aby sa tento stav vyrovnal?

Mamy podnikateľky na dedine riešia tri kľúčové problémy, ktoré sa týkajú prežitia a pokroku jednej spoločnosti: biely mor, nezamestnanosť a zánik dedín. V minulom texte sme zistili, že štát nerobí nič, aby podporil tieto hrdinky, dokonca ich sabotuje. Politici si uvedomili, že treba niečo urobiť, keď ide o natalitu, no nie sú si istí čo to je, čo by depopulácii zabránilo.

A tak pripomíname, že Ministerstvo kultúry a Rada pre populačnú politiku vypísali súbeh na navrhnutie sloganov, ktoré by mali v Srbsku podporiť natalitu. O prvé miesto sa podelili Láska a dieťa – to prvé, čo potrebujeme a jeden trochu viac mizogýnny Poroď, neodkladaj, pri ktorom unikol údaj, že štvrtina mladých do 29 rokov je nezamestnaná, kým na Úrade práce polovica čaká na prácu vyše roka, čo odvôvodňuje fakt, prečo je odklad prítomný, no nie vždy aj žiadaný.

Rodičom, ktorým sa v tomto roku narodilo prvé dieťa, bola začiatkom roka vyhlásená populistická pomoc vo výške 300 000 dinárov, pre druhé a tretie dieťa je plánovaných 100 000 dinárov. Problém je, že pomoc je jednorazová a nerieši podstatné problémy rodičov, akými sú preplnené škôlky, nedostupnosť detského lekára, či záruka návratu do práce po materskej dovolenke.

Je potrebné spomenúť, že pred voľbami mamičkám boli sľúbené subvencie na kúpu prvého domu alebo bytu vo výške 20 000 eur. Štát by pokryl polovicu nákladov, ale je tu jeden háčik. Okrem toho, že na dotáciu majú právo matky, ktorých deti sú narodené v roku 2022 a mladšie, podmienkou je, aby matky alebo páry dostávali menej ako dva priemerné platy ročne, čo spochybňuje možnosť splácania úveru. Nehnuteľnosti je možné kúpiť výlučne v 19 obciach, ktoré sú hodnotené ako zdevastované oblasti, pretože ich úroveň rozvoja je pod 50% celoštátneho priemeru, čo je najmä na juhu Srbska, kde sú platy nižšie.

Keď ide o podnikateľky, Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s Rozvojovým fondom vytvorilo v roku 2022 program rozvoja podnikania prostredníctvom finančnej podpory podnikateliek a mladých ľudí. O grant majú právo žiadať podnikatelia, mikro a malé podniky mladšie ako päť rokov, ktorých zákonným zástupcom je žena alebo osoba do 35 rokov. Tieto prostriedky sa použijú na krytie 35% hodnoty investície a zvyšok pokrývajú úvery, najmenej štyristotisíc a najviac šesť miliónov dinárov. Z peňaženiek občanov je na tento program vyčlenených sto miliónov dinárov.

Keďže motiváciou mať deti je len málokedy materiálny prospech, otázkou je, čo je skutočným cieľom jednorazovej dávky: zbieranie politických bodov alebo skutočná pomoc. Problémy matiek, najmä tých na dedinách a najmä žien podnikateliek v Srbsku, sú o niečo komplikovanejšie a podobné sú aj ich riešenia.

Čo by štát mohol urobiť?

Skratka, vkladať, vkladať a vkladať do mamičiek, do podnikania a do našich dedín. Takéto investovanie môže byť štátu iba na osoh, hovorí  Jasmina Mihnjaková, redaktorka portálu Bebac .

Hlavné riešenie by bolo, aby sa vyrovnalo postavenie mamičiek podnikateliek a ostatných pracovníčok. Podnikateľka Marija Srdićová uvádza, že ženské iniciatívy a podnikateľské organizácie už žiadali o to, aby status bol rovnaký a aby práva a postavenie podnikateliek a ostatných žien počas tehotenstva a materskej dovolenky boli rovnaké.

,,Poslednú iniciatívu takého druhu pohla Sekcia pre rozvoj ženského biznis líderstva Zväzu zámestnávateľov Vojvodiny pred niekoľkými mesiacmi a dostala podporu na republikovej Sociálno-ekonomickej rade. Teraz netrpezlivo čakáme, či sa dostane do Národného zhromaždenia, po konštituovaní nového zvolania,“ hovorí  Marija Srdićová, predsedníčka Sekcie pre rozvoj ženského biznis líderstva Zväzu zámestnávateľov Vojvodiny .

Čo by táto „nivelácia“ znamenala? Predovšetkým to, že by aj mamy podnikateľky mali plnú úhradu počas tehotenskej a materskej dovolenky, zabezpečenú úhradu vo výške minimálnej mzdy v Srbsku, aby sa im evidoval stáž, aby im bola zaplatená daň a odvody, aby si mohli vyberať, či matky alebo otcovia využiju dovolenku, ktorá sa týka starostlivosti o dieťa a majú nárok na dva roky úhrady pri narodení tretieho dieťaťa, hovorí Mihnjaková. A je to len začiatok.

„Je to minimum, s ktorým by ženy, ktoré sú poistené na základe poľnohospodárskeho gazdovstva a ženy podnikateľky na dedine aj naďalej mali problém s nedostatkom predškolských ustanovizní vo svojich mestách, zle organizovaným zdravotným systémom, nemožnosťou rozdeliť si úlohy tak, aby ani deti ani práca netrpela,“ vysvetľuje naša spolubesedníčka.

Idem na dedinu, tam sa mi páči

Jasmina Mihnjaková uvádza, že štát by mal predovšetkým pochopiť, aký vlastne zdroj pre našu krajinu predstavujú naše dediny. Po celé roky ten istý štát robil všetko, aby úplne zničil a spustošil dediny a domácnosti v každom možnom slova zmysle. Ženám, ktoré zostali na dedine a vychovávajú tam deti, by sa mala poskytnúť každá možná podpora, ale aj podmienky na výchovu detí. Na to, aby sa niečo také dalo zabezpečiť, je potrebné, aby na dedinu prišlo žiť viac ľudí. Škola pre jednu rodinu nie je dobrá pre nikoho, ale ak je v dedine 20 rodín, otvára sa možnosť nielen pre školu, ale aj pre mnohé iné veci, vysvetľuje.

,,Nechápem dôvod povzbudzovania a usmerňovania ľudí na dedinu a na podnikanie, keď ich zákon trestá a stanoví milión a jednu podmienku pre rodiny, ktoré chcú žiť na dedine, aby svoje želanie splnili. Bez akýchkoľvek podmienok by všetkým rodinám, ktoré chcú žiť na dedine, mala byť poskytnutá potrebná pomoc, aby sa do našich dedín vrátil život v prospech všetkých nás,“ hovorí Mihnjaková.

Dodáva, že matkám žijúcim na dedine je potrebné poskytnúť vzdelanie v rôznych oblastiach, možnosť využívať pri svojej práci moderné technológie – dobrý internet, pretože často nemajú možnosť dozvedieť sa o možnostiach, ktoré majú, podeliť sa o skúsenosti s ostatnými, pozrieť sa, ako niečo funguje v iných krajinách, pretože nemajú internetové pripojenie alebo si nemôžu dovoliť internetovú technológiu.

Marija Srdićová dodáva, že nové koncepcie rozvoja sa opierajú o lokálne zdroje, kombináciu lokálnych a nových znalostí, krátke dodávateľské reťazce, nové interaktívne a integračné vzťahy medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, podporujú úplne inú koncepciu rozvoja, v ktorej vidiek nie je protikladom mesta. Takýto vývoj zahŕňa rôzne skupiny obyvateľstva, založené na decentralizovaných vzorcoch výroby, v ktorých by ženy mali mať svoje autonómne sféry podnikania.

,,Určite nie v úlohe takzvaných ,,vypomáhajúcich členov domácnosti“, rodinnej pracovnej sily, ktorá plní len pracovné úlohy a často nemá prístup k sociálnym právam, ani rozdeľovaniu peňazí v domácnosti, ako je to dnes, ale v úlohe aktívnych, šikovných aktérok, ktoré vyjadrujú svoje vedomosti a schopnosti vlastnou ekonomickou činnosťou a z toho si môžu zabezpečiť vlastnú existenciu a blahobyt,“ hovorí Srdićová.

Môj domček – moja sloboda, len moja

Srdićová dodáva, že jedna z hlavných prekážok v umožneniu takého postavenia žien vo vidieckom rozvoji je prístup k majetku. Prístup k pôde, ale aj prostriedkom na výrobu nezodpovedá takej ekonomickej úlohe žien. Podľa údajov Republikového úradu geodézie ženy vlastnia iba 25 percent pozemkov.

V roku 2018 došlo k zmene legislatívy, ktorá otvorila príležitosti pre jednoduchší prístup žien k pozemkom a iným nehnuteľnostiam. Srdićová uvádza, že Zákon o postupovaní pri zápise do katastra nehnuteľností definuje, že zápis spoločného majetku nadobudnutého v manželstve vykonáva notár a že majetok sa automaticky zapíše ako spoločný. Ako to však často býva, zákony neporušujú niektoré tradičné normy správania. Zatiaľ čo v mestských oblastiach nová legislatíva ovplyvňuje podiel žien medzi vlastníkmi nehnuteľností, vo vidieckych oblastiach sa ešte nič nedeje.

,,Patriarchálne hierarchie majú svoje „rebríky priorít“, v ktorých sú mladé ženy „vzadu“. To má potom ďalšie dôsledky na potenciál rozvoja vidieka a podporuje odchod mladých žien z vidieckych oblastí. Takto vznikajú začarované kruhy nedostatočného rozvoja,“ vysvetľuje Srdićová.

Rodovo citlivé rozpočtovanie ako záchrana

Olina Dudašová Petrovičová, je podnikateľka z Kovačice, ktorá sa prednedávnom znovu stala mamou. Možnosť, aby deti poslala do školky je pre ňu veľmi dôležitá, lebo deti sú tam, kým je ona v robote. No však, to nebolo vždy možnosťou.

,,Moje deti neboli v jasliach, pretože kapacita jasieľ pre deti do troch rokov je malá. Po troch rokoch začali chodiť do škôlky. Prioritu chodiť do jasieľ mali deti z početnejších rodín, sociálne prípady a pod.,“ uviedla naša spolubesedníčka.

Podnikateľka Tatiana Miškovicova je povďačná, že svoje deti môže nechať na starosť svojim rodičom. Hovorí, že Hložany potrebujú jasle, lebo nie všetci majú niekoho, kto by im strážil deti, kým sú rodičia v práci.

,,Mám jednu veľmi dobrú kamarátku a všetci v jej rodine sú zamestnaní a nemá komu nechať dieťa. Našťastie, teraz malú vzali do škôlky. Výborne by bolo, keď by sa kapacita škôlky zväčšila,“ hovorí.

Jasle, škôlky a predškolské ustanovizne sú v právomoci štátu a sú financované z rozpočtu. Preto je jedným z hlavných riešení rodovo citlivé rozpočtovanie lokálnej samosprávy, pokrajiny a republiky. Rozpočet, ktorý by znížil množstvo neplatenej práce, napríklad zabezpečením geronto-žien v domácnosti, predškolských ustanovizní, pravidelnej verejnej dopravy, práce, ktoré sa tradične považujú za ženské, by znášal štát a odbremenené ženy na dedine by mali priestor vzdelávať sa, zamestnávať a rozvíjať vlastný biznis. Do rozpočtu by sa tak cez dane napumpovalo viac peňazí, ako sa z neho minie.

Múdre výdavky

Autorky Aleksandra Vladisavljevićová a Sanja Nikolin vo svojej publikácii Kvalita života žien na dedine je kľúčom k rozvoju vidieka a poľnohospodárstva uvádzaju niekoľko odporúčaní na riešenie tohto problému. V prvom rade sú potrebné vyvážené investície do rozvoja vidieka. Poľnohospodárstvo a cestovný ruch nie sú jediným segmentom vidieckeho života. Je tiež potrebné zlepšiť spôsob zberu a spracovania údajov o rozvoji vidieka.

Je nevyhnutné, aby tvorcovia politík lepšie porozumeli práci žien na vidieku, pretože väčšina práce, ktorú vykonávajú ženy, sa stáva neviditeľnou, neplatenou a nedocenenou, bez formálneho zamestnania, a tak teda aj platy a iné výhody, ktoré so sebou legálna práca prináša.

Je nevyhnutné zvýšiť účasť žien medzi používateľmi prostriedkov na súbehoch, a to tak, že by sa vyčlenili určité prostriedky na rozvoj činnosti, ktorými sa zaoberajú najmä ženy, a tieto možnosti urobili dostupnými. Lepšie by bolo rozvíjať činnosti, ktoré majú väčšiu pridanú hodnotu. Hranice kompetencie nie sú ospravedlnením, preto je potrebné nadviazať horizontálnu a vertikálnu medzisektorovú spoluprácu v štátnych inštitúciách, uvádza sa v tejto publikácii.