Cena Storytellera za najúspešnejšie vyrozprávaný príbeh prostredníctvom divadelného predstavenia a vynikajúcu stimuláciu pôžitku a zážitku z divadelného umenia sa na 24. festivale divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA 2018 sa dostala do rúk Divadla VHV z Báčskeho Petrovca za predstavenie Úplný Gogoľ v réžii Maríny Dýrovej,
Storyteller takto videl 24. festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA 2018:
Rozlúčka so slovenským vojvodinským básnikom, prozaikom a prekladateľom Jánom Labáthom (1926 – 2018) … Jedného dňa sa ľudia vrátia ku kvetom. Zapísal do Kroniky stratených rokov Ján Labáth. Či s nami alebo bez nás- Svitne- keď sa naplní čas. Príliš skoro, už tak v 60. rokoch 20.
J ednoduchou matematickou operáciou, čiže sčítaním štrnástich divadelných predstavení súťažiaceho a nesúťažiaceho rázu s jednou novinkou, štyrmi sprievodnými akciami a piatimi funkciami divadla, existuje presne 24 dôvodov prečo navštíviť 24. festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, prebiehajúceho v rámci podujatia Dni Janka Čemana,
K to nevidel a nepočul skupinu zo svahov Frušskej hory Alice in WonderBand, ani nevie, čo mu chýba, lebo je to orchester, ktorý v súčasnosti tancuje v nezabudnuteľnom mini-predstavení Da i Re, telo kao instrument (Da a Re, telo ako nástroj, pozn. a.).
Pre nikoho život nie je ľahký a každý bojuje! Povedzme, taký Kosta Jovanović! Profesor robotiky! Respektabilita, len čo je pravda! Poznáme ho z reklamy. Nič v zlom, iba nad tým všetkým premýšľam, keďže ma hneď v prvých sekundách reklamy osvietila akási plezírna nádej, že to ide byť nejaký fond
U pachtený drvivý tok času vari spôsobuje pocit, že už nie je čas. Levica pera Marguerite Durasová takto, príliš skoro, cítila vlastný život – a rozdelila sa o to s čitateľmi a to v L´amantovi. Fakt, akoby príliš skoro aj v tomto našom
K lávesista, skladateľ a textár Milan Petrović je človek, ktorý prostredníctvom hudby vyjadruje svoje najhlbšie a najintímnejšie city a vnútorné otváranie sa voči svetu. Jeho hudobné dejiny nie sú čierno-biele, podobne ako zvuky a tóny, ktoré so svojou skupinou Milan Petrović Quartet v
Na hlavnej autobusovej stanici v Novom Sade v ten septembrový predvečer 1999 bolo rušno. Kopa mladých ľudí, ktorí túžili odísť na hraničné bariéry, ktorých pomyslené ostrie zvýrazňovalo nedávno ukončené bombardovanie Srbska v rámci bývalej Juhoslávie NATO silami, sa lúčila s rodičmi, príbuznými, priateľmi. Tu začína
Priče koje se polako čitaju. Kao pismo. Jednom mesečno u vašem inboxu.
