Na portáli Storyteller-a každú druhú stredu čítate a počúvate o podnikateľských počinoch, ktoré začali nápadom a túžbou uskutočniť ho. Skúsenosti podnikateľov – niekedy menej, inokedy úspešnejších, ľahké či ťažké – môžu byť vetrom do chrbta tým, ktorí majú podnikateľského ducha, a zámer venovať sa rozvoju vlastného podnikania.
Všetky podnikateľské príbehy, ktoré sme doteraz vyrozprávali prostredníctvom textov a epizód podcastu Reflektor, hovoria o vytrvalosti prežiť vo svete podnikania aj napriek ťažkým a neistým začiatkom a mnohým prekážkam.
Prekonať strach z neúspechu, a keď je potrebné začať od začiatku – to všetko sú vlastnosti podnikateľa, ktorý verí v to, čo robí. Porozprávala nám o tom Jelena Milašinović zo Šída, majiteľka firmy Domi Tape, ktorá sa zaoberá výrobou lepiacich pások. Pred viac ako dvoma desaťročiami sa len s nápadom a s podporou rodiny rozhodla stať sa podnikateľkou.
„Nebolo internetu, neboli mobily, len hrubý telefónny zoznam, jedna kancelária a pevná linka. Vezmeš si telefónny zoznam a voláš: Dobrý deň, balíte svoje výrobky? Používate lepiacu pásku?, aby som až na tretí deň predala jednu škatuľu lepiacich pások. A bola som celá šťastná a hrdá. Tak sa to začalo“ – spomína Jelena Milašinović.
Ako hovorí, začiatok by nepopísala ako ťažký, ale neistý. Obchodovanie, výroba a predaj lepiacich pások boli oblasti, o ktorých vedela veľmi málo. Ale s vôľou sa dá všetko naučiť. Dnes má Domi Tape 9 zamestnancov a okolo 2.500 klientov, s ktorými si buduje vzťah založený na dôvere. Príbeh tejto firmy hovorí aj o solidárnosti v podnikaní a o pomoci, ktorú Jelena dostala od tých, od ktorých to najmenej čakala – konkurentov. Pred pár rokmi pri požiari zhorela celá výrobná hala, a výroba už nebola možná. Vďaka podnikateľom zaoberajúcimi sa rovnakou činnosťou bola výroba lepiacich pások vo firme Domi Tape obnovená už po dvoch týždňoch.
„Keď sa o tom dozvedeli naši kamaráti, priatelia, kolegovia, konkurenti zo Srbska, všetci, ktorí mali vyradený stroj – poslali nám ho. Naša výroba stála iba dva týždne, naši zákazníci ani len nevedeli, že sme mali poruchu. Pracovali pre nás bezplatne, rozvážali náš tovar našim zákazníkom. Nikto nevyužil príležitosť a nepovedal: … Ľaľa, Domi Tape utrpelo škodu, teraz my dobyjeme trh. Ich postoj bol: Nezbohatneme a ani neschudobnieme tým, že vám pomôžeme!“ – porozprávala Jelena Milašinović pre Storyteller.
Keď sa im podarí vybudovať zdravú firmu, ktorá má svoj podiel na trhu a veľkú šancu prežiť a trvať, mali by sa podnikatelia zamyslieť aj nad ďalším krokom. Kto a ako zdedí ich biznis? Toto je krok, ktorý mnohé biznisy neprežijú, pretože len 30% firiem úspešne prejde od zakladateľa k nástupcom. Aké je to šťastie pre podnikateľov, keď vedia, že ich deti zdedia rodinnú firmu, prezradila nám Slavica Davidović, ktorej firma sa zaoberá organizáciou cateringu na rôznych podujatiach.
„Deti boli zapojené odkedy sme začali podnikať. Dcéra Sára, už ako 10-ročná, prichádzala o piatej ráno robiť chlebíčky. Žijú s nami našou prácou“ – hovorí Slavica Davidović.
V rodinnom podnikaní pokračovala aj Xénia Albunović. Na začiatku, hovorí, trvalo nejaký čas, kým otca presvedčila, že to dokáže, a bol tam aj generačný rozdiel, ako aj rozdielne názory na budúcnosť podnikania.
„On dovtedy jednoducho bol zvyknutý, že je niekým, kto sa na všetko pýta, takže s tým delegovaním bol problém. Chvíľu mu trvalo, kým pochopil, že je to zastaraný systém práce, a že takto firma nemôže rásť a rozvíjať sa. Taktiež bol potrebný čas, aby vo mne nadobudol dôveru, predsa som začala pracovať z vysokoškolskej lavice“ – hovorí Xénia Albunović.
Dosiahnutie zisku je konečným cieľom, o ktorý sa snaží každá firma. Pri cieli vytvoriť ziskovú firmu, ktorá bude schopná odolať všetkým výzvam na trhu, podnikatelia stoja pred úlohou, ktorú nie je možné splniť ani ľahko, a ani rýchlo. Keď zo svojho produktu vytvoria značku, môžu povedať, že majú hodnotu, ktorá vydrží dlho. Jaroslav Popović z Báčskeho Petrovca, ktorý je predsedom Poľnohospodárskeho družstva Kulen a venuje sa zachovávaniu tradičného spôsobu prípravy Petrovskej klobásy, hovoril o gastronomickej a turistickej značke, ktorej výrobcovia sa na trhu ľahko odlíšia.
„Petrovački kulen je etno-gastronomická značka tejto oblasti. Keď hovoríme o značke, treba chápať aj kompletný význam toho slova. Niekto si myslí, že existuje zápisník, v ktorom jej je dobre“ – hovorí Jaroslav Popović.
Budovaním značky sa zaoberá aj Svetlana Ćopić, kreatívna riaditeľka v oblasti reklamy a majiteľka prvej rastlinnej mliekarne v Srbsku. Hovorí, že branding je maratón a jediné, na čom záleží, je názor a pocit, ktorý majú zákazníci k produktu alebo firme.
„Ak by som mala zjednodušiť proces tvorby značky, povedala by som, že spočíva v hľadaní toho, čo našu značku bude tvoriť, alebo ju už tvorí – bez toho, aby sme si to uvedomovali, výrazne odlišnou od iných značiek v našej sfére“ – poukazuje Svetlana Ćopić.
Dobrý imidž firmy závisí aj od toho, či a do akej miery je orientované k spoločensky zodpovednému podnikaniu. Starostlivosť o komunitu, v ktorej firma pôsobí, nie je len záležitosťou propagácie a marketingu, ale aj vytváranie lepšieho prostredia pre prácu a rozvoj. Keď začali s výrobou drevených predmetov určených pre deti, majitelia firmy Two N sa rozhodli, že sa budú pravidelne zúčastňovať, ale aj organizovať akcie, ktoré majú prispieť k zlepšeniu širšej komunity.
„Mojou prvou myšlienkou bolo pomôcť lokálnej komunite. To je prvý krok a vedomie, ktoré by sme mali mať. Ak by všetci pomáhali svojej lokálnej komunite, myslím, že by sme mali oveľa viac pracovných miest, oveľa lepšie podmienky. Všetci môžeme prispieť malým prínosom, a potom by nám bolo určite lepšie“ – hovorí Danka Živković, majiteľka firmy Two N.
Práca v záujme komunity je myšlienka, ktorá poháňa aj environmentálnych podnikateľov. Zelené podnikateľské nápady kladú na prvé miesto blaho planéty, potom zisk, a environmentálni podnikatelia tvrdia, že odpad môže byť aj surovinou. O tejto téme pre Storyteller rozprávala módna návrhárka Maja Knežević Birmančević, ktorá sa zaoberá udržateľnou módou a vo svojom dizajne používa výhradne prírodne materiály.
„Koncept udržateľnej módy sa vzťahuje na oblečenie, ktoré neznečisťuje životné prostredie, a nepoškodzuje zdravie ľudí či zvierat. Udržateľná móda znamená používanie prírodných a kvalitných materiálov, ako aj kvalitnú výrobu“ – tvrdí Maja Knežević Birmančević.
Zaoberať sa udržateľnou módou znamená aj znižovať odpad, a tak Maja hovorí, že všetky odevné predmety kreuje tak, aby sa dali nosiť dlhodobo a pri rôznych príležitostiach. Koniec koncov, redizajnom sa vždy dá urobiť niečo nové.
„Pri krajčírstve sa snažím použiť čo najviac materiálu, aby som dosiahla minimal waste (z angl. minimálny odpad), teda aby som zredukovala odpad a odrezky, ktoré ostávajú. Snažím sa využiť aj odrezky a vyrobiť z nich niečo nové“ – poukazuje táto módna návrhárka.
Pridaj komentár & Dodaj komentar