Ak povieme, že existuje mužská a ženská práca, prišli by sme k záveru, že väčšina prác na dedine je pre ženy, a všetky sa vyznačujú spoločným menovateľom – neplatenou prácou. Za to môžeme ďakovať stále prítomnej patriarchálnosti na vidieku, ale aj štátu, ktorý by mal tomu zabrániť.
,,Verím, že na dedine, viac ako v meste, dominuje patriarchálna spoločnosť. Aj naďalej sú prítomné spoločenské normy, ktoré udeľujú ženám nižšie postavenie v porovnaní s mužmi a očakáva sa od nich, aby varili, starali sa o domácnosť, aby rodili a starali sa o deti, aby dbali na majetok a na starších, a väčšia pravdepodobnosť je, že práve tu budú žiť vo väčšej spoločenskej skupine,“ uvádza pre Storyteller programová riaditeľka združenia občianok FemPlatz a doktorka rodových štúdií Kosana Bekerová.
Mimo pracovnej sily: dôchodkyňa alebo žienka domáca?
Podľa výskumu Červeného kríža na dedine žijú hlavne starší ľudia, a ženy prežijú mužov v priemere 4,4 rokov. Ženy tvoria 56% obyvateľstva na dedine, kým je to 64% v skupine ponad 85 % rokov. Rovnaký výskum hovorí, že 86 % starších občanov na dedine zastáva názor, že by muži a ženy mali mať rovnáke práva. Vo výskume sa ďalej uvádza, že tento údaj treba prijať s rezervou, lebo je otázne, nakoľko respondenti boli úprimní.
Mimo pracovnej sily je zhruba milión mužov a 1,6 milióna žien, znamená to, že prácu nemajú a ani ju nehľadajú, čiže buď sú na dôchodku alebo sa vzdelávajú.
Nedostatok vzdelania znamená aj menšiu možnosť zamestnať sa, a tým aj menší dôchodok. Poľnohospodársky dôchodok dosahuje v priemere 12.000 dinárov. 13% starších žien a 9% starších mužov je bez akýchkoľvek osobných príjmov.
Nemožnosť zamestnať sa, obmedzená dostupnosť verejných služieb, ktoré poskytujú zdravotnú a sociálnu ochranu, vzdelanie, špecializovaná činnosť ako bezplatná právna pomoc sú príčiny migrácií mladých žien z dedín, uvádza sa vo výskume Ženy na dedine – od neviditeľnosti po rozvojový potenciál. Kosana Bekerová pridáva ďalšie dôvody.
,,Na dedine sa málo toho deje. Kultúrna, športová a iná ponúka je príliš slabá. Veľmi často niet práce. Neexistujú škôlky pre tých, ktorí plánujú mať rodinu a deti. Niet primeranaj dopravy do iných miest, kde by sa dalo pracovať. V domácnosti sa veľa pracuje, žiaľ úžitočnosť je malá. A myslím si, že všetko spolu prispieva k tomu, že málokto sa rozhodne pre život na dedine,“ vysvetľuje naša spolubesedníčka.
Pre toho, kto chce robiť práca je tu, ale neplatená
Práce je vždy, o tom niet pochybnosti. Chýba plat. Miera zamestnanosti žien bola vlani o 15% menšia v porovnaní s mužmi. Podľa Republikového štatistického úradu 110.000 žien pracuje v mimomestských sídlach ako neplatená pracovníčka v rodine.
Ak osoba nepracuje na plný úväzok, lebo sa stará o deti alebo o dospelých, v 98% tá osoba je žena. Obyvateľstvo mimo pracovnej sily, ktoré si prácu nehľadá, lebo sa musí starať o deti alebo o dospelých je v 90% prípadov žena.
Hoci je zamestanosť žien menšia neznamená to, že pracujú menej ako muži. Práve naopak. Znamená to, že za svoju prácu nie sú platené. Kosana Bekerová uvádza, že tento problém je prítomný v meste, ale aj na dedine.
,,V jednej patriarchálnej rodine sa očakáva, že žena bude mať na starosti dom, jedlo, deti. Na dedine k tomu ešte patrí aj záhrada, dobytok, za ktoré tiež nemajú zaplatené. Ženy sa tak ocitnu v pozícii, že sú dostupné po celý čas a že pracujú, no žiadne peniaze za to nedostanú,“ uvádza naša spolubesedníčka.
Bekerová dodáva, že ak v domácnosti existuje poľnohospodárske gazdovstvo vo väčšine prípadov ho vedie muž. V jeho mene sa teda platia dane a odvody.
,,Vtedy žena nemá právo na platenú materskú dovolenku, a považuje sa za nezamestnanú, keď potrebuje dať dieťa do škôlky. Keď zostarne a bude na dôchodku, žiadny dôchodok nemá. Je to veľmi komplexný problém,“ uvádza táto odborníčka.
Vo výskume ,,Ekonomická hodnota neplatených opatrovateľských prác v Srbskej republike“ sa odhadlo, že každá žena, ktorá trávi čas pri neplatenej opatrovateľskej práci, mesačne príde o 541 eur v čistom. Ako je to možné? Služby opatrovateliek, geronto-žien v domácnosti, zdravotných pracovníčok sú spoplatnené. No ženy ich svojim rodinám poskytujú zadarmo. Niekedy si tieto činnosti vyžadujú prácu na plný úväzok, ženy obetujú prácu, za ktorú by boli platené. Celkovo, ak by boli opatrovateľské práce spoplatnené, hrubý domáci produkt Srbska by bol vyšší o 21,5 %!
Odbremeniť ženy – úloha štátu
Náplň práce geronto-žien/mužov v domácnosti je, aby zabezpečili jedlo, starali sa o hygienu starších osôb a o domácnosť, aby mali na starosti kúrenie, pomáhali pri zabezpečení sociálnych, kultúrno-zábavných a iných potrieb a boli sprostredkovateľmi pri poskytovaní rôznych druhov služieb. Sú za to platení a ich služby poskytuje úrad sociálnej práce.
Je to jedna z možností, v ktorej by štát mal prevziať bremeno na seba a tým pádom pomôcť ženám, aby sa zo skupiny, v ktorej práca nie je platená dostali, zamestnali sa a stali sa samostnatnými. Kosana Bekerová uvádza, že na dedine všetko chýba.
,,Chýba infraštuktúra, aby mohli pracovať. Je potrebné rozvíjať malé a veľké podniky na dedinách. Podnietiť ich a podporiť, aby rozbehli vlastný biznis. Potrebné je otvoriť ďalšie škôlky, školy. Zabezpečiť pravidelnú dopravu do mesta. Samozrejme aj služby, ako je tá zdravotná, aby ich žena nemala na starosti. Potrebné je zabezpečiť stimulujúce prostredie. Ak žijú a pracujú na dedine, aby im to postavenie bolo zaevidované a uznané, aby mohli dostávať plat a dôchodok, “ uvádza.
Bekerová dodáva, že je to v záujme štátu, lebo on by sa v prvom rade mal starať o svojich členov a členky, a poskytovať im rovnaké služby, bezohľadu na to, kde žijú. Samotná zhoda okolností miesta, kde títo občania žijú, nesmie vplývať na možnosti a osud, ktorý budú mať.
,,Iba vtedy sa dá očakávať, že sa dedina bude naďalej rozvíjať. Že budeme mať rozvinutú vidiecku turistiku, poľnohospodársku a organickú výrobu, včelárstvo. Možnosť zostať pracovať na dedine ako inžinierky v IT priemysle , ak budú mať dobrý internet. V každom prípade rozvoj dediny by zabezpečil blahobyt aj štátu,“ uzaviera Kosana Bekerová.
Pridaj komentár & Dodaj komentar