Olena Papugová: Úprimne sa bojím sčítania obyvateľstva

„Národnostné rady sa málo zaoberajú propagáciou sčítania obyvateľstva. Myslím si, že všetci príslušníci národnostných menšín zostanú v šoku, keď sa ich počet zistí,“ povedala štátna tajomníčka v Ministerstve pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg Olena Papugová v rozhovore pre Storyteller.

Ona vysvetľuje, že prostredníctvom kampáň národnostných rád počet príslušníkov by sa možno nezvýšil, ale národné povedomie by sa istotne prebudilo. Ako hrozbu uvádza aj asimiláciu, ale aj migráciu občanov s dvojitým občianstvom.

Sčítanie obyvateľstva je najobsiahlejší štatistický výskum, ktorý sa koná každých desať rokov. Predchádzajúce sčítanie bolo zrealizované v roku 2011. Kvôli pandémii sa sčítanie obyvateľov z minulého roku posunulo na október tohto roku.

Okrem občanov Srbska, sčítanie obyvateľstva zahŕňa aj cudzincov, domácnosti, byty, a iné obývané miestnosti. Školenie 17 tisíc ľudí, ktorí budú sčítanie robiť, stále prebieha.

Čo všetko závisí od počtu príslušníkov národnostnej menšiny, ktorí sa k svojej národnosti prihlásia pri sčítaní obyvateľstva?

 Olena Papugová:   Sčítanie obyvateľstva je pre príslušníkov národnostných menšín veľmi dôležité, pretože na základe počtu príslušníkov národnostných menšín sa budú formovať ich politiky, čiže tým spôsobom sa rozhodne, koľko finančných prostriedkov získajú na zachovanie svojej identity. Príslušníci národnostných menšín prostredníctvom svojich národnostných rád dostávajú určité finančné prostriedky z Ministerstva pre ľudské a menšinové práva, z rozpočtu Srbskej republiky, Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a od lokálnych samospráv. Tieto prostriedky sú vyčlenené na oblasti, ktoré určuje Zákon o národnostných radách národnostných menšín, čiže na vzdelávanie, kultúru, informovanie a úradné použitie jazyka a písma. Znamená, koľko príslušníkov národnostných menšín bude podľa počtu, toľko prostriedkov dostanú na tieto účely. Preto sčítanie obyvateľstva pre príslušníkov národnostných menšín má veľký význam.

Prečo sa niektorí jednotlivci nehlásia k svojej národnosti? Čo im v tom prekáža? Čo je hrozbou tomuto sčítaniu?

 Olena Papugová:   Pri sčítaní obyvateľstva sa každý môže považovať za koho chce. Môže sa hlásiť k menšinovému, väčšinovému alebo k obom národom. Ako Maďar- Srb, Rusín-Slovák… Príslušníci národnostných menšín, ktorí sa chcú zúčastniť v politickom živote svojej národnostnej menšiny musia sa zapísať do osobitného zoznamu voličov, ktorý im umožní zúčastniť sa volieb do národnostných rád. Znamená to, že ak nieto pri sčítaní povie, že je napríklad Rusín, nemusí sa zapisovať do osobitného voličského zoznamu ako Rusín. Myslím si, že existuje určitá miera strachu, keď sa treba zapísať do osobitného voličského zoznamu, niektorí nepociťujú národnostnú príslušnosť, lebo im rodičia to nepreniesli, niektorí sú zo zmiešaných manželstiev a nevedia za koho sa majú považovať. Myslím si, že aj vojny z deväťdesiatých rokov vplývajú na konkrétnych príslušníkov národnostných menšín, ktorí majú strach hlásiť sa k svojej národnosti. Napriek tomu, sčítanie je tajné a nikdy nikto nemôže zistiť, kto ako svoju príslušnosť prejavil. Informácie z osobitného voličského zoznamu sa môžu skontrolovať iba s rodným číslom občana. Tieto údaje sú tajné, zvlášť tie, zo sčítania, lebo sa používajú len na štatistiku.

Tento rok sa po prvýkrát v Srbsku uskutoční digitálne sčítanie obyvateľstva. Aké inovácie to prinesie?

 Olena Papugová:   Pri tomto sčítaní obyvateľov sčítatelia prídu s laptopom a zaznamenajú všetky údaje. Znamená, nebude sa viac označovať krúžkom na súpiske ako skôr. Všetky údaje sa vnesú do počítača a nebude možná žiadna oprava.

Elektronické sčítanie by znamenalo, že každý občan si môže stránku otvoriť, vpísať všetky svoje údaje a poslať ich Republikovému štatistickému ústavu (RŠÚ). Takto by sa mohli zaregistrovať aj všetci občania žijúci mimo Srbska.

Myslím si, že by bolo lepšie, keby sčítanie prebiehalo elektronicky ako v susedných krajinách, lebo týmto spôsobom by bolo umožnené občanom, ktorí žijú mimo územia Srbska, aby sa hlásili k svojej národnosti. Digitálny spôsob obľahčuje prácu RŠÚ. Nie je to na papieri a preto spracovanie údajov bude trvať kratšie. Ale myslím si, že by skutočne bolo lepšie, keby sa sčítanie uskutočnilo v elektronickej podobe. Toto sčítanie obyvateľstva každopádne umožní, aby sused, kamarát, rodič nahlásil neprítomných členov rodiny a okolia, ale len ako neprítomných. Nebude sa môcť v ich mene hlásiť k materinskému jazyku, národnosti a náboženstvu, čo je podľa mňa pre príslušníkov národnostných menšín veľmi dôležité.

Sčítanie obyvateľstva je pre príslušníkov národnostných menšín veľmi dôležité, pretože na základe počtu príslušníkov národnostných menšín sa budú formovať ich politiky, čiže tým spôsobom sa rozhodne, koľko finančných prostriedkov získajú na zachovanie svojej identity.

Olena Papugová

Akú úlohu majú národnostné rady, keď ide o sčítanie obyvateľov?

 Olena Papugová:   Národnostné rady majú možnosť pracovať na teréne a propagovať sčítanie obyvateľstva, aby sa príslušníci národnostných menšín zapisovali na základe svojej príslušnosti. Ja ako člen Národnostnej rady Rusínov, nemôžem povedať, že sa národnostná rada venovala sčítaniu obyvateľstva. Iba Výbor pre úradné používanie jazyka a písma a Výbor pre informovanie propagujú sčítanie. Ale členovia národnostnej rady neuskutočňujú žiadnu kampaň, a nemajú ani záujem o sčítanie a myslím si, že je to veľmi zlé. Nemôžem tvrdiť, že je tak vo všetkých národnostných radách. Niektoré rady, ako sú chorvátska, bošniacka, maďarská intenzívne pracujú na sčítaní obyvateľstva.

Čo sa deje s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny?

 Olena Papugová:   Z môjho hľadiska oni zápasia s inými problémami. Nevidno, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny robí kampaň týkajúcu sa sčítania obyvateľov.

Akú úlohu má Ministerstvo, keď ide o sčítanie obyvateľstva? Čo ono práve robí?

 Olena Papugová:   Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva už dva roky pracuje na sčítaní. Formovaná bola pracovná skupina, v ktorej bolo šesť členov národnostných rád, ktoré zvolila Koordinácia národnostných rád. V tom pracovnom telese boli tiež aj predstavitelia Koordinácie, a boli sme my a predstavitelia Republikového štatistického ústavu. Počas tých dvoch rokov sme preložili formuláre – súpisky do 19 jazykov národnostných menšín. Intenzívne sme pracovali aj na tom, aby v multikulturálnych prostrediach sčítatelia národnostných spoločenstiev boli rovnako zastúpení. Ministerstvo súčasne pracuje s Nemeckou organizáciou pre medzinárodnú spoluprácu v Srbsku (GIZ) a pripravuje kampaň. V nasledovných dňoch budeme prekladať letáky do 19 jazykov menšín, ktoré bude financovať GIZ a rozdeľovať ich budú národnostné rady v teréne. Spolu vypracúvame aj plagáty, znelky a spoty, ktoré budú vysielané v RTS a v RTV a v lokálnych televíziách, ktoré určili národnostné rady.