Zápisom do osobitného voličského zoznamu sa prispieva k demokracii

V roku 2018 počet voličov zapísaných do osobitného voličského zoznamu slovenskej národnostnej menšiny bol 29.509. Podľa Ministerstva pre ľudské a menšinové práva v septembri tohto roku ten počet sa zredukoval o viac ako 2000.

Čo je to osobitný voličský zoznam

Volebné právo príslušníkov národnostných menšín na voľby do národnostných rád zahŕňa práva príslušníkov národnostných menšín: voliť členov národnostnej rady, byť zvolený za člena národnostnej rady, navrhovať kandidátov na členov národnostnej rady, byť informovaný o voľbách do národnostných rád, o kandidátoch na členov národnostnej rady a o ich programoch, byť zapísaný do osobitného voličského zoznamu národnostnej menšiny, odovzdať svoj hlas pri voľbe do národnostnej rady a právo na ochranu práv týkajúcich sa volieb do národnostných rád.

Aby toto volebné právo získal, príslušník určitej národnostnej menšiny sa musí najprv zapísať do osobitného voličského zoznamu. Môže to urobiť tak, že na osobitnom formulári požiada správnu jednotku lokálnej samosprávy, v ktorej žije, aby ho zapísala do osobitného voličského zoznamu.

,,Do osobitného voličského zoznamu sa volič zapisuje výlučne na základe vlastnej žiadosti. Všetci príslušníci národnostných menšín, ktorí sa zapíšu 72 hodín pred dňom konania volieb, získavajú právo zúčastniť sa volieb, čiže voliť členov do svojej národnostnej rady,“ uvádzajú z Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg.

Údaje, ktoré je potrebné poskytnúť sú: meno a priezvisko, meno jedného rodiča, národnostná príslušnosť, rodné číslo osoby, dátum a miesto narodenia, pohlavie a adresa trvalého bydliska. Akékoľvek neoprávnené použitie týchto údajov je zakázané. Podľa zákona o národnostných radách národnostných menšín príslušník národnostnej menšiny môže byť zapísaný iba do jedného voličského zoznamu.

Prečo je potrebné zapísať sa

Ak je 24 hodín pred vypísaním volieb do národnostných rád na volebných listinách viac ako 40 % príslušníkov jednej menšiny, voľby do týchto rád sa konajú priamo, čiže prostredníctvom volebných listín, inak sa voľby konajú prostredníctvom elektorov, vysvetľuje predseda Národnostnej rady Rusínov Borislav Sakač.

,,Teda, je to technická záležitosť, ktorá umožňuje slušnejší a efektívnejší volebný proces,“ uvádza náš spolubesedník.

Prípad s elektorským spôsobom volieb sa uskutočnil v roku 2010 pri prvých voľbách do Národnostnej rady slovinskej národnostnej menšiny. Saša Verbič, predseda tejto rady, spomenul ďalšie dôvody na zápis čoraz väčšieho počtu občanov do voličského zoznamu.

„Tým pádom väčší počet ľudí bude reálnejšie presadzovať názory národnostnej menšiny,“ domnieva sa.

Ani jedna národnostná rada v tom roku nemala presne vypracované voličské zoznamy, kvôli čomu ministerstvo usporiadalo kampaň, v rámci ktorej sa, okrem iného, zapojili aj mladí pri propagácii zápisu. Jedným z nich bol aj Ján Puškár, ktorý mal úlohu ,,chodiť z domu do domu“ a ktorý aj naďalej toto právo podporuje.

,,Týmto spôsobom uplatňujete všetky ostatné práva, ktoré zaručuje ústava a zákon o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Máte možnosť rozhodovať, kto bude bojovať za vaše práva v národnostnej rade, a pritom potvrdiť skutočný počet národnostnej menšiny, lebo hlásiť sa k svojej národnosti počas sčítania obyvateľstva a zapísať sa do osobitného voličského zoznamu sú dve odlišné veci,“ hovorí Puškár.

Prospech menšiny je prospech väčšiny

Predseda slovinskej národnostnej rady vysvetľuje, že na základe dlhšieho sledovania štatistiky sčítania obyvateľstva zistili, že slovinskej komunite pomaly hrozí zánik, a preto sa snažia motivovať ľudí, aby si svoju národnú identitu zachovali.

,,Na základe toho, organizujeme vyučovanie slovinského jazyka s prvkami národnej kultúry, kým na druhej strane využívame spoločenské siete (Instagram, Facebook), prostredníctvom ktorých sa snažíme upútať pozornosť mladých ľudí, motivovať ich a upovedomiť ich, že ich zapojenie sa vplýva na status menšiny a na ich osobný status. Multikulturalita jednej komunity má vždy väčšiu kvalitu,“ uvádza Verbič.

Aktivista Ján Puškár hovorí, že keď jedno spoločenstvo má menej aktívnych občanov, menšina predovšetkým stráca možnosť zákonom stanoveným spôsobom vyjadrovať svoje potreby a požiadavky, ako aj realizovať všetky tieto práva, a preto sa podriaďuje a akceptuje voľbu väčšiny.

,,Na druhej strane zanikajú demokratické hodnoty spoločnosti, stráca sa pozícia, ktorú menšina v spoločnosti má a tým aj pozitívne efekty rozmanitosti, ktoré vplývajú na väčšinový národ a demokraciu,“ vysvetľuje Puškar.

Akú úlohu majú národnostné rady?

I keď sa zdá, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny nerobí nič na propagácii zápisu do osobitného voličského zoznamu, Národnostná rada Rusínov každoročne v období marec-máj oslovuje občanov, zvlášť mladých, t.j. maturantov prostredníctvom printových médií a sociálnych sietí, ako aj priamym oslovením počas prezentácií na stredných školách, keď je potrebné zvoliť si povolanie alebo štúdium.

,,V rámci tej nepretržitej kampane sa dôraz kladie najmä na stáročnú prítomnosť na priestoroch AP Vojvodiny a bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré nám nechali naši predkovia a ktoré tvorí kostru našej identity, so zreteľom na skutočnosť, že práve oni prevezmú zodpovednosť, aby zachovali a zlepšili nadobudnuté práva týkajúce sa vzdelávania, informovania, kultúry, náboženstva a úradného používania jazyka a písma,“ uvádza predseda tejto rady Borislav Sakač.

Národnostná rada Slovincov sa usiluje vysvetliť svojim občanom, že my všetci sme obyvatelia Srbskej republiky a že zápis do osobitného voličského zoznamu na tom nič nemení.

,,Len tí občania, ktorí sa zapísali do osobitného voličského zoznamu majú právo voliť členov Národnostnej rady slovinskej národnostnej menšiny, ktorá je zastupiteľský orgán celej slovinskej komunity v Srbsku. Toto platí pre všetky národnostné menšiny,“ hovorí predseda tejto rady Saša Verbič.

Žiadne odloženie volieb do národnostných rád kvôli sčítaniu obyvateľstva nebude

Počet príslušníkov určitej národnostnej menšiny je podmienkou na počet členov v národnosnej rade tej menšiny. Z posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 bolo v Srbsku 52.750 osôb, ktoré sa hlásili k slovenskému národu. Znamená to, podľa zákona, že by Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny mala mať 29 členov. Ak by bolo menej ako 50.000 Slovákov, v rade by sedelo 23 členov.

Koncom minulého roka Koordinácia národnostných rád podala žiadosť Ministerstvu pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg o predĺženie súčasných mandátov. Podľa predsedu Národnostnej rady Rusínov Borislava Sakača, žiadnu odpoveď nedostali.

,,Tohto roku 27. mája na zasadnutí Rady pre národnostné menšiny vo vláde Srbskej republiky, ktorou predsedala Anna Brnabićová, predseda Koordinácie, Borče Veličkovksi vo svojom referáte požiadal, okrem iného, o predĺženie mandátu, a ministerka Gordana Čomićová dostala za úlohu preskúmať túto možnosť. Zdôrazňujem, že sme vtedy boli v situácii, keď prezident Srbskej republiky ešte nebol inaugurovaný, zhromaždenie bol rozpustený a vláda bola v obmedzenom mandáte,“ zmienil sa Sakač o jednej časti procesu.

V júni tohto roku Koordinácia národnostných rád dostala informáciu, že predĺženie mandátu nie je možné z technických dôvodov ‒ vláda nie je zostavená. Jediné riešenie je Lex Specialis, ale v Koordinácii na to niet dostatočnej politickej sily, mieni Sakač.

,,Epilóg: Gordana Čomićová (v obmedzenom mandáte) nás na informatívnom stretnutí, ktoré sa konalo 17. augusta informovala, že 6. septembra budú vypísané voľby do národnostných rád, ktoré sa budú konať 13. novembra,“ uvádza spolubesedník Storytelleru.