Realita pod mikroskopom Spoločnosť

Dragica Pavlović Babić: Žiaci by mali vedieť vnímať zmysel toho, čo robia

funkcionalna pismenost

Škola by nemala byť nudná, ak chceme, aby žiaci, ktorí v nej sedia, získali vedomosti, o ktorých vedia, že ich neskôr v živote naozaj využijú – od kritického myslenia až po zručnosti pri riešení problémov. Znamená to zavádzanie inovácií do vzdelávania, ako je používanie mobilných telefónov na vzdelávacie účely – keď sa už používajú, názoru je Dragica Pavlović Babić, bývalá národná koordinátorka PISA štúdie v Srbsku.

PISA (z angl. Programme for International Student Assessment) je medzinárodný prieskum  úspechov (resp. medzinárodné hodnotenie výsledkov) vo vzdelávaní, ktorý sa realizuje v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (z angl. Organisation for Economic Co-operation and Development – OCED) a v partnerských krajinách. Testy, ktoré sa realizujú v trojročnom cykle, sledujú úrovne funkčnej gramotnosti 15-ročných žiakov z oblastí matematiky a prírodných vied, vrátane čítania s porozumením.

Posledné testovanie sa uskutočnilo v roku 2022, kedy sa testovania zúčastnilo 690.000 žiakov z 81 krajín. Srbsko je pod priemerom: v čítaní a prírodných vedách je na 40. mieste, kým v matematike na 42. mieste. V predchádzajúcich rokoch boli výsledky podobné.

Čo je to funkčná gramotnosť? Prečo máme veľký počet funkčne negramotných detí?

Dragica Pavlović Babić: Funkčná gramotnosť sa definuje iným spôsobom ako to, čo tradične rozumieme pod gramotnosťou. Ona je oveľa zložitejšia než samotné poznanie písmen, mechanické čítanie či počítanie jednoduchých matematických operácií. Funkčná gramotnosť v medzinárodnom výskume znamená, že ste vybavení určitými znalosťami, stratégiami na prácu s informáciami, stratégiami učenia, ktoré vám umožňujú úspešne sa orientovať v každodennom živote. Znamená to, že dokážete úspešne zvládnuť vzdelávacie výzvy, a že sa dokážete pripraviť na život v dospelosti.

To znamená, že máte natoľko vedomostí, ktoré vám umožňujú byť konštruktívnym občanom, ktorý sa podieľa na živote vlastnej komunity. Vedieť, ako fungujú inštitúcie, dokázať sa v nich orientovať, tiež vedieť, ako môžete napredovať, ale aj využívať zdroje, ktoré spoločnosť poskytuje. Pojem funkčnej gramotnosti v podstate znamená, že sa dokážete orientovať v podmienkach modernej spoločnosti, kam patrí aj vzdelávanie.

Okrem gramotnosti, test hodnotí aj materiálne a sociálne prostredie. Ako veľmi to ovplyvňuje výsledky?

Dragica Pavlović Babić: Vieme, že sociálne a ekonomické postavenie rodiny je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý rozhoduje o úspechu v škole – a to nielen zo skúseností zo Srbska. Úlohou školy by malo byť kompenzovať tieto nedostatky.

Mali sme vzdelávací systém, ktorý sa v tomto smere mohol pochváliť tým, že naše deti dostávali v priemere väčšiu podporu ako deti krajín OECD a EÚ. V poslednom cykle sa to zmenilo na horšie. Dve kategórie žiakov sa ukázali ako obzvlášť citlivé. Máme veľký počet žiakov, ktorí sa pohybujú v zóne nedostatočnej funkčnej gramotnosti – a ten počet ešte vzrástol. Týmto sú zasiahnutí aj tí niekoľkí žiaci, ktorí dosiahli vysoké výsledky – teraz ich je ešte menej.

Pripisuje sa to účinkom vzdelávania v čase COVID-u.

To bola aj moja ďalšia otázka. Ako teda COVID ovplyvnil výsledky?

Dragica Pavlović Babić: Na rozdiel od väčšiny krajín OECD sú účinky COVID-u na úspechy našich žiakov výrazne menšie. Výsledky doslova zostali blízko úrovne z roku 2018, čo bol posledný testovací cyklus pred pandémiou.

Dá sa to vysvetliť niekoľkými spôsobmi. Na jednej strane sme radi, že tieto výsledky zostali rovnaké, pretože vo väčšine európskych krajín sa znížili o 15 až 20 bodov. Na druhej strane musíme pripomenúť, že priemer našich žiakov bol už veľmi nízky. Nemôžete očakávať, že budú ďalej klesať, pretože sú už na veľmi nízkej úrovni.

Väčšina úspechov našich žiakov je len na úrovni dva, čo je iba o úroveň vyššie než funkčná negramotnosť. Sú to reprodukčné znalosti – memorovanie a reprodukovanie faktov. Takúto úroveň vedomostí môžete dosiahnuť aj bez nejakej ďalšej podpory zo strany školy.

Bez školy nemožno dosiahnuť vyššiu úroveň vedomostí, kde je potrebné, aby učiteľ zasahoval, systematicky viedol cez stavbu pojmov, a pomáhal deťom osvojovať si efektívnejšie stratégie učenia. Žiaci potrebujú podporu, aby neskôr boli schopní samostatne analyzovať a kriticky hodnotiť informácie, tiež myslieť hypoteticky, metodologicky správne. Tu je potrebná podpora školy, ktorá počas pandémie evidentne chýbala.

ODPORÚČAME AJ TENTO PRÍBEH:

Vysvetlime na príklade: ako by vyzerala jedna školská hodina – povedzme – biológie, ktorá podporuje funkčnú gramotnosť?

Dragica Pavlović Babić: Žiaci by mali vedieť vnímať zmysel toho, čo robia, a mali by byť zapojení. Od nich by sa nemalo neočakávať, že budú pokojne sedieť na drevených stoličkách šesť až sedem razy denne po 45 minút. Pre každého, kto nie je zapojený (počas školskej hodiny), je to neznesiteľne ťažké.

Na hodinách biológie môžu žiaci prísť na niektoré informácie sami. Aspoň teraz je to naozaj jednoduché. Vysoké percento žiakov uviedlo, že na hodine nepočúvajú učiteľa, ale zabávajú sa mobilom. Takže keď už používajú mobilné telefóny, nech ich používajú na vyučovanie. Žiaci môžu ľahko prísť po fakty, ktorými – keď ich navzájom skĺbia – sami vytvoria učebnú látku.

A škola by mohla byť vybavená aj mikroskopmi. Aby mali vymoženosti a vybavenia  k dispozícii, ale čo je ešte dôležitejšie, aby boli zapojení, a aby v tom videli zmysel. Aby vedeli, že im to zajtra bude podstatné, a že to nevyužijú len na teste. Počas pandémie sme videli, ako veľmi potrebujeme určité znalosti z biológie, chémie a matematiky. Potom vidíte, ako nám niektoré základné vedomosti pomáhajú pochopiť takú komplexnú situáciu.

Videla som, že okrem maďarskej, sa deti z iných menšín nezúčastňujú tohto výskumu. Prečo?

Dragica Pavlović Babić: Túto otázku skôr treba adresovať Ústavu pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy (srb. Zavod za vrednovanje kvaliteta obrazovanja i vaspitanja), ktorý robí tento výskum. Vo všetkých doterajších PISA prieskumoch sme mali testy aj v slovenskom a v rumunskom jazyku. Môžete vylúčiť tú podskupinu vo vzdelávaní, kde je menej ako 1% – 2% populácie, pretože tam ťažkosti robí administratíva.

Ale keďže sa na testovaní podieľa aj Slovensko, prebrali sme testy od kolegov v slovenčine. Naši kolegovia zo Slovenskej republiky navštevovali Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci, boli prítomní počas testovania a rozprávali sa so žiakmi.

Bez ohľadu na tieto administratívne dôvody si myslím, že testovania by sa mali zúčastniť všetci naši žiaci – bez ohľadu na jazyk, v ktorom prebieha ich vyučovanie, pretože sú súčasťou našej spoločnosti, našej komunity. Výsledky žiakov slovenskej menšiny boli na priemernej úrovni, možno aj trochu vyššie – v porovnaní s priemerom zvyšku Srbska.

Titulná fotografia je zo súkromného archívu spolubesedníčky.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Sanja Đorđević and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.