PAVEL ČERNÁK: Nevieme, aká bude liečiteľnosť psychických a psychosomatických porúch po Covid-19 epidémii [PODKAST]

V piatej epizóde podkastu Storyteller v sezóne 2021, v malých veľkých rozhovoroch s inšpirujúcimi ľuďmi, ktoré stimulujú rozmýšľať vlastnou hlavou, s MUDr. Pavlom Černákom, psychiatrom a psychoterapeutom zo Slovenska hovoríme o duševnom zdraví – nielen v čase Covid-19.

Ešte na začiatku epidémie korona vírusu sa ukázalo, že táto celosvetová zdravotná situácie bude mať aj psychické následky – aj krátkodobé aj dlhodobé. Hovoriť možeme o depresii, úzkosti, autodeštruktívnosti, deštruktívnosti, burnout-e. Z hľadiska psychiatra, ktoré sú tie krátkodobé a ktoré dlhodobé – a čo to vlastne znamená pre naše duševné zdravie?

 Pavel Černák:   „Psychické následky by som rozdelil do dvoch skupín. Prvá skupina sa týka toho, že sme vystavení mnohým obmedzeniam. Tie obmedzenia sú neurotizujúce a keď príliš dlho trvajú, keď sme v situácii, že ešte konca nevidno, ikeď sú náznaky zlepšenia, každý človek je vystavený spravodajstvu, ktoré je znepokojujúce, tak to po určitom čase začne produkovať v ľuďoch zhoršené adaptačné schopnosti. To znamená, že sa začne rozvíjať vnútorné napätie, sklon k agresivite, sklon k smútku, úzkosti, sú tu poruchy spánku, psychosomatické poruchy. Je to celý rad reakcií a porúch, ktoré naozaj strpčujú život.

Druhá skupina predstavuje situáciu, keď človek prekoná Covid-19 a objavia sa nejaké následky. Treba povedať, že toto ešte nemala veda zmapované, lebo je to príliš čerstvé, prebieha to. Možno len spomenúť poznatky z klinickej praxe, že centrálny nervový systém je postihnutý a to postihnutie môže prebiehať vo viacerých sférach. Prvá je kognitívna, kam patria rozumové schopnosti: ľudia sa cítia mentálne spomalenejší, ťažšie hľadajú slová, je tam zhoršená psychomotorika. Čiže sú to veci, ktoré zaraďujeme k psychosomatickému syndrómu. Nevieme, ako sa budú tieto príznaky rozvíjať, pretože v podstate sú zatiaľ hlásené čerstvé prípady. Ale aký bude ten ďalší vývoj a liečiteľnosť týchto porúch, to ešte nie je zhrnuté.

Vypočujte si aj: Michal Vašečka: Slobodu pohybu berieme za samozrejmosť, ikeď máme skúsenosť, že nám znovu a znovu môže byť obmedzovaná

Druhá os sa týka emotivity, správania, schopnosti adaptácie. Proste človek je labilnejší, zraniteľnejší, precitlivejší, má sklon k smútku, čiže ani ho tak netrápi niečo konkrétne, ale je vystavený emočnej prázdnote. Takisto nevieme, do akej miery je to reparovateľné, nevieme koľko to môže trvať. Vieme, že za chodu sa riešia tieto problémy, vymieňajú sa skôr osobne terapeutické skúsenosti. Proste, je to veľmi náročné.“

Začala epidémia, zamkli sa firmy, školy, škôlky, obchody – viac-menej, a my sme začali robiť z domu. Tí, ktorým home office bol úplne cudzím elementom túto „atmosféru“ ťažšie zvládali, nakoniec si ľudia zvykli, ale predsa sa úplne zmiešalo pracovné so súkromným, rodinným, voľným časom. Čo to pre súčasného človeka znamená, keď takmer po celý deň žije s prácou, lebo niekedy je ťažké určiť hranicu?

 Pavel Černák:   „Naozaj, mnohí ľudia uvítali home office ako niečo, čo je pohodlnejšie, domáckejšie, netreba sa namaľovať, netreba si topánky očistiť cestou do roboty. Ale človek je usporiadaný tak, že vnútorne túži po harmónii a k harmónii patrí aj to, že sú oddelené časti, priestory, atmosféra pre jednotlivé druhy aktivít, ktoré sú zmyslom života. Niečo iné je rodinný život, ktorý má svoje vymedzené dni a hodiny, niečo iné je pracovný život. Keď sa to zlieva, začne po určitom čase robiť vnútorný chaos, lebo máme centrá, ktoré určujú 24-hodinovú rytmicitu. Máme svetlo, tmu, čiže máme mozgové jadro, ktoré je geneticky štruktúrované a určuje človeku to, že keď dostáva opakovane nejaké vplyvy, tak potom intuitívne cíti že napr. je sedem hodín večer nemusí, nemusí sa pozrieť na hodinky, vie, že je sedem hodín večer a má svoje televízne noviny. Čiže to je všetko vopred zakódované a keď sa narúša, vedie to rozpadu 24-hodinovej rytmicite s patričným následkami v oblasti fyzickej aj psychickej.

Je známe, že napríklad, keď hovoríme o konkrétnom povolaní zdravotnej sestry – nočné služby jej narúšaju tento rytmus. A naozaj, sestry sú potom úzkostnejšie, majú väčší sklon k depresiám a, bohužiaľ, aj k psychosomatickým ochoreniam, kam môžeme teraz zaradiť aj rakovinu. Takže home office je východisko z núdze a bolo by dobre, keby sa život vrátil do normálnych koľají.“

A sme pri burnout-e. Vieme čo je to, čítali sme o tom, ale poďme si ešte raz povedať čo je burnout – ako sa manifestuje – aj v kontexte Covid-19?

 Pavel Černák:   „Syndróm vyhorenia je známy už desaťročia. Treba povedať, že sa vyskytuje nezávisle od takých javov, ako je Covid-19 pandémia, ale počas nej získava určitý kolorit v klinickom obraze. Burn-out postihuje najviac ľudí, ktorí prichádzajú pracovať s obrovským odhodlaním, vedomí si svojej služby a toho, že idú pomáhať, že sa rozdávajú. Zvyčajne postihuje tých, ktorí sa starajú o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc. Už, či sú to sociálni pracovníci, zdravotné sestry, ale aj učitelia, policajti, proste všetky tie povolania, kde je potreba slúžiť charakteristická.

Samozrejme, každý človek, keď ide robiť s veľkým nasadením a nadšením, povie, že nič nechce za to, že chce iba určité peniaze, ale títo ľudia sú takí vnímaví na formu skôr psychického ocenenia, ktoré hľadí dušu.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

V tejto dobe, ktorá je absolútne výnimočná, ale iba pre určité skupiny ľudí, nie pre všetkých, syndróm vyhorenia je extrémne záťažová situácia. Toto sa zvlášť týka zdravotných pracovníkov. Pravdu povediac, aj mnohí šéfovia zabúdajú na to, že práve v tejto situácii treba zohľadniť dušu a povedať ďakujem.

Syndróm vyhorenia sa teraz prejavuje ešte intenzívnejšie ako za normálnych podmienok, a môže byť veľmi silný. Je to také desivé. Vedie až k odporu ku práci. Tí ľudia zrazu zistia, že chodia do práce s hnevom, strácajú motiváciu, to, čo ich bavilo ich prestalo baviť a postupne sa rozvíja nenávisť k pracovisku. Títo ľudia cítia veľkú nechuť a to je čas kedy treba zmeniť pracovisko.“

Celý podkast si vypočujte TU.

Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.